Prečo štát šikanuje tisícky firiem pre obaly keď by až tak nemusel?

Letné obdobie sa pomaly ale iste končí, tak položím jednu hypotetickú otázku. Za akú dlhú dobu by sa dala navštíviť každá jedna krajina na našej zemi? Ja neviem, možno rok, či dva, záleží od toho ako dlho by som sa chcel v danej krajine zdržať.

Položím aj druhú hypotetickú otázku. Akú dlhú dobu bude trvať Inšpekcii životného prostredia kým  by skontrolovala všetky firmy a živnostníkov v oblasti plnenia povinností podľa zákona o odpadoch pre obaly? Na Slovensku máme cca. 235 tis. spoločností a cca. 387 tis. živnostníkov.

Len pripomeniem, že každá jedná firma, či živnostník, ktorý niečo balí do obalov alebo dováža tovar v obaloch zo zahraničia, by si mala plniť povinnosti zo zákona o odpadoch pre obaly.

A koľko je na Slovensku inšpektorov životného prostredia pre odpady? Presné číslo nepoznám, no bude ich okolo 30.

Teda slušná presila cca. 628 tis. verzus 30. Skúsim teda opäť položiť rečnícku otázku: Akú dlhú dobu bude trvať Inšpekcii životného prostredia, aby skontrolovala všetky firmy a živnostníkov, či si plnia svoje povinnosti podľa zákona o odpadoch pre obaly? Navyše inšpektori nekontrolujú len agendu obalov. Odpoveď je asi jasná.

Položme si tretiu otázku. Koľko je prihlásených firiem v registri výrobcov obalov na Ministerstve životného prostredia? Z 628 tis. firiem je tam len niečo vyše 11 tis. firiem. Ani takýto počet firiem nie je možné reálne skontrolovať.

Otázka číslo štyri. Koľko firiem si túto povinnosť neplní alebo o nej ani nepočulo alebo sa jej úmyselne vyhýba (tzv. free riders)?

Otázka číslo päť. Načo je toto potom všetko dobré? Plní toto všetko účel? Alebo štát len buzeruje tisícky firiem a pritom by sa to zrejme dalo urobiť oveľa jednoduchšie a bez administratívnej a finančnej záťaže?

Pár príkladov z praxe

Volal mi raz jeden vinár, že si na živnosť robí cca. 1000 litrov vína ročne. Zrejme popri inej činnosti. Jednoducho malá firmička, ktorá sa dopočula, že by mala niečo plniť v oblasti obalov.  Keď som mu vysvetlil, čo by mal všetko vykonávať, skoro mi vynadal. Telefón sme ukončili s tým, že na to s prepáčením „kašle“. On to však povedal inými kvetnatejšími slovami a pridal ich pár aj na autora tohto zákona.

Ďalší príklad je o lekárni, ktorá má kvartálne 12 kg obalov. Áno dobre čítate, 12 kilogramov. A povinnosti rovnaké ako najväčšie firmy na Slovensku. Naozaj je toto cieľ a cesta štátu ako naplniť ciele v oblasti odpadového hospodárstva? O znižovaní administratívy pre firmy radšej ani nepíšem.

Ako je to teraz?

Za obal je zodpovedná firma, ktorá ho na Slovensko dovezie a firma, ktorá niečo do obalu na Slovensku zabalí, či naplní. No pozor, ak firma vyrobí na Slovensku obal (krabicu, fľašu …), tak za ňu nie je zodpovedná táto výrobná firma, ale až spoločnosť, ktorá do toho obalu niečo zabalí, či naplní.

Príklad. Za sklenenú fľašu od vína nie je zodpovedný výrobca tejto fľaše, ale až vinár, ktorý do nej naplní víno. Pri obaloch v súčasnosti preto nemôže byť reč o Rozšírenej zodpovednosti výrobcov obalov, ale o Rozšírenej zodpovednosti distribútorov obalov.

A ako by sa to mohlo riešiť?

Riešenie vidím v nastavení všeobecnej zodpovednosti firiem za svoje vyhradené výrobky, ktoré zadefinoval štát. Teda, že zodpovednosť za výrobok nesie prvá firma, ktorá na Slovensko niečo dovezie alebo vyrobí.

Lepšie povedané, pri obaloch by to bola firma, ktorá dovezie tovar zabalený v obaloch zo zahraničia a výrobná firma, ktorá na Slovensku vyrobí obal (teda krabicu, sklenenú, či plastovú fľašu …), teda samotný fyzický výrobca obalov.

A prečo?

Štát by nemusel  kontrolovať desiatky tisíc firiem. Administratívu by mali len firmy, ktoré niečo dovážajú zo zahraničia a samotní fyzický výrobcovia obalov, teda krabíc, fliaš … . Tým by sa výrazne uľahčila administratívna náročnosť, zodpovednosť by sa skoncentrovala do oveľa menšieho koláča povinných firiem a vznikol by tu priestor aj pre podporu slovenskej výroby, nakoľko pre firmy by bolo administratívne a aj finančne jednoduchšie nakupovať obaly od slovenských dodávateľov.

Minimálne ten malý vinár, či tá malá lekáreň by sa potešili a zrejme aj tisícky ďalších firiem. Najdôležitejšie je však to, že by štát mohol efektívnejšie kontrolovať povinné osoby, nakoľko by ich nebolo desiatky tisíc ale možno len zlomové percentá.

Komentáre
  1. Bia píše:

    Mám malý e-shop popri zamestnaní, ročne mám okolo 4-5 kg obalov, ich nákupná cena ročne je 15- 20,- Eur. OZV-čku mám ale za odpad z nich platiť ročne 160,- Eur (to je paušál, nakoľko mám MÁLO odpadu). Toto je priam NEUVERITEĽNÉ, že za likvidáciu atď odpadu z obalov budem platiť 8x viac ako za samotný obal (a to ani nehovorím, že keď to prepočítam na kus obalu, tak obal ma vlastne stojí viac ako samotný tovar, ktorý do obalu balím).

    • Lenka píše:

      Dobrý deň, Bia, prosím Vás, čo všetko ste musela urobiť, aby ste splnila to čo požaduje zákon? Okrem toho, že ste sa zaevidovala v Registri výrobcov obalov, tak ste aj uzatvárala zmluvu s nejakou firmou, ktorá by mala spracovávať Váš odpad? Prípadne, komu máte platit paušálne 160 €? Tieto info by ma zaujímali, lebo…ak ja kúpim napr. tovar z Číny a ďalej ho predám….ten odpad-obal môže nakoniec skončiť v každom kúte Slovenska -…..komu mám potom platiť za likvidáciu tohto odpadu-obalu….? Alebo nesprávne chápem tento zákon? Ďakujem komukoľvek za objasnenie.

      • Ing. Tomáš Schabjuk píše:

        Princíp je v tom, že sa máte postarať o svoj odpad z výrobkov, čo však samozrejme nie je fyzicky možné, nakoľko nepôjdete do Bardejova či skalice pre Vaše obaly. A na to sú tie Organizácie, aby to plnili hromadne za všetkých svojich členov. každá má iné ceny, či cenovú politiku.

  2. Vladimír Ulický píše:

    Plne súhlasím, uvedený systém naviac podporuje viacnásobné platenie za obal a doplnil by som potrebu riešenia min. stanoveného množstva obalov, na ktoré by sa vzťahovali legislatívne povinnosti.

  3. Ema píše:

    Jediné správne riešenie je že zodpovednosť za výrobok nesie prvá firma, ktorá na Slovensko niečo dovezie alebo vyrobí. A peniaze ušetrené za administratívu a kontrolu tých 630 tis firiem sa môžu použiť na lepšiu likvidáciu odpadu, alebo výskum.

  4. Lajčiaková E. píše:

    S týmto návrhom riešenia musím len súhlasiť. Bolo by to jednoduché prehľadné a ak niekto aj chce, kontrolovateľné. Už to treba len presadiť.

  5. Maja píše:

    Verím, že inšpektori navštívia len tie registrované firmy, tie čo sa snažia tento nezmyselný zákon ako tak dodržiavať , pre info som sa u nás v pizzérii na dedine informovala ako si plnia povinnosti ohľadne obalov a ten pohľad majiteľky keď som jej vysvetlila o čo ide stál za to, bohužial tvorcovia zákona nie su z reálneho sveta….

    • Ing. Tomáš Schabjuk píše:

      ten pohľad si viem predstaviť, dosť často sa s ním stretávame.

    • Vlaado píše:

      To je nielen o odpadoch.
      Zamysleli ste sa, že prečo platíme cestnú daň, diaľničnú známku,daň za prihlásenie, spotrebnú daň z PHM.?.. Máme tu napr zbytočné pracovné lekárstvo a pritom má každý vlastného obvodného lekára. Preberáme super bludy z prostredia EU, USA a mafia v parlamente sa usmieva popod fúzy lebo jej to vyhovuje. Platím za smetie a prispievam na recykláciu aj pri každom nákupe… Dokedy sa bude takto narábať s mami t.j.dokedy nás budú takto okrádať. O elektrine ani nevravím…a pred voľbami sa začnú trúsiť rečičky o zľave 3-5 %…

  6. Igor píše:

    Našej firmy sa týka plnenie za obaly a tiež neobalové výrobky.Za PVC výrobky budeme platiť 105 EUR/t,čo je potrebné premietnuť do cien(cca +8%!!).Tým pádom sa oproti malým
    dovozcom,ktorí na to zvysoka se..,alebo o tom ani nevedia,stáva náš tovar drahým(nehovoriac o reťazcoch).Takže čo stým?Predpokladám,že kontroly budú v prvom rade u nás,ktorí sme zaregistrovaní?Zatiaľ.Lebo pomaly ale isto nás to(a kopa inej byrokracie) položí a kontrolovať nebude koho.Načo zamestnávať ľudí.Každý rok
    tovar,ktorý dnes vyrábame,doveziem z Číny na inú firmu.

  7. Tomáš Wolaschka píše:

    Súhlasím s autorovým riešením, ktoré ako prvé napadne každého normálne zmýšľajúceho človeka.
    Napriek tomu je otázne, za aké služby vlastne platíme štátu pri DPH, dani z príjmu, spotrebných daniach, platby za komunálny odpad, atď.

    Myšlienka zodpovednosti výrobcov za odpad, ktorý vzniká po spotrebovaní ich výrobkov je na prvý pohľad ekologická a ušľachtilá. Avšak v tomto zákone, tak ako v mnohých iných je do nej zabalené zákonné výpalné voči firmám, ktoré niečo tvoria (vyrábajú). Navyše ide o platby súkromným spoločnostiam a nie štátu. Javí sa to ako nový trend ako získať peniaze zo štátneho rozpočtu….jednoducho vôbec tam neputujú, idú priamo do súkromných rúk spoločnostiam ktoré alternujú úlohu štátu.

    Verím, že v budúcnosti sa dožijeme aj Zákona o Osobných emisiách, kde budeme platiť za vyprodukované emisie CO2 našimi pľúcami a vyprodukované emisie metánu načim tráviacim traktom….

  8. Vlado píše:

    Mám podobný problém ako „Bia“ ale aj veľa ďalších podnikateľských subjektov . Som tzv. plnič – balič s ročnou spotrebou obalov cca 45 kg ročne !!! Plním si povinnosť vyplývajúcu zo zákona a je mi jasné že štát sa nesnaží podchytiť obaly u výrobcov. Je predsa jednoduchšie ošklbať státisíce podnikateľov a výsledný finančný efekt je podstatne väčší . Ale pýtam sa – pre koho ?

  9. Ján Baláž píše:

    Som živnostník a ten zákon o odpadoch je absolútna legislatívna katastrofa ktorej nerozumie asi ani autor zákona. Ako majiteľ e-shopu som sa ale zaregistroval na http://www.naturpack.sk kde za mňa riešia tieto veci nielen za obalové odpady, ale aj za elektro odpady a vždy mi ochotne aj poradia v týchto veciach a podávajú za mňa výkazy úradom. Jednoznačne Vám teda všetkým odporúčam http://www.naturpack.sk

  10. Java píše:

    Tento štát ide do kolien, nakoľko podobnými nezmyslami núti malých podnikateľov a živnostníkov ukončovať činnosť. Už je tých povinností a byrokracie vysoko cez únosnú mieru. Malý podnikateľ nemá najmenšiu šancu splniť všetky úlohy, ktoré mu tento skorumpovaný systém a štát ukladá a následnými pokutami ho ekonomicky zničí. Čo sme si to vybudovali za 27 rokov akože „demokracie“ ???!!!
    Je to hrozné! Odporúčam sledovať youtube a konkrétne GINN PRESS, Martin Daňo, aj mne on otvoril oči. Nie som naivný ako doposiaľ. Uvidíte, kde a ako končia naše spoločné peniaze a čo za ne reálne dostávame. Podľa mňa, iba poriadne po papuli !!! Je mi z toho zle !!! Arogancia moci presiahla únosnú mieru. Zastavme to, kým nie je neskoro!

  11. Petra píše:

    A čo ak sa toho obalu nemienim zbaviť? jednoducho si ten obal z kanc.papiera chcem navzdy nechať v kancelárii. To sa mi tu niekto akože bude hrabať v smetiach a kontrolovať s účtovníctvom či som kúpila papier alebo nie, vyhodila či nie? Má vôbec kontrolór životného prostredia právo vstupovať na prevádzku?

    • Ing. Tomáš Schabjuk píše:

      Len pre aký účel by ste si ho nechala? Ak si niečo nájdete tak fajn.A kontrola má právo vstupovať do priestorov a keby chce tak kľudne aj hrabať sa v účtovníctve či koši, tam už asi ide aj o charakter človeka – kontrolóra.

  12. Bruno píše:

    …ale ako poriešiť priameho výrobcu obalov napr. kart. krabíc, ktoré vyrobí a dodá napr. výrobcom sklárom ktorí 90% produkcie vyvážajú na export? Tie obaly skončia 90% vo vývoze, ale prvovýrobca obalu to nevie ani nemôže dokázať.

    • Ing. Tomáš Schabjuk píše:

      Dobrý deň, toto by sa dalo riešiť. V podstate sa o to už trh postaral aj doteraz pri komoditách Recyklačného fondu. Ten sklár by si požiadal o vrátenie príspevku za tých 90 % exportnej produkcie od priameho výrobcu obalu. Momentálne sa tak deje na základe čestných prehlásení. Ale dali by sa zrejme vymyslieť aj sofistikovanejšie metódy.

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.