Analýza: Zber kuchynských odpadov za rok 2021

Kuchynských BIO odpadov je zatiaľ málo a je príliš drahý. Aj to ukázala naša analýza, ktorú sme vypracovali pre Zväz odpadového priemyslu.

Žiadne oficiálne čísla zatiaľ nemáme, takže sme si museli pomôcť inak. Ďakujeme všetkým 103 obciam a mestám, ktoré nám poskytli svoje dáta. Táto vzorka obsiahla počet 1,94 mil. obyvateľov. Od malých obcí až po veľké mestá.

Celú analýzu a aj komentár Zväzu odpadového priemyslu nájdete tu.

A čo zaujímavé analýza priniesla? Napríklad toto:

  • Obce z prieskumu, ktoré zaviedli triedený zber BRKO pomocou zberných nádob v rodinných alebo bytových domoch, vyzbierali v roku 2021 celkovo 11,4 tisíc ton BRKO, čo zodpovedá približne 11 kg na obyvateľa
  • Na základe výsledkov obcí v prieskume odhadujeme, že sa na Slovensku v roku 2021 vytriedilo približne 37 tisíc ton BRKO prostredníctvom triedeného zberu pomocou nádob
  • 37 tisíc ton BRKO predstavuje pri celkovej odhadovanej produkcii komunálnych odpadov za rok 2021 na úrovni 2,4 mil. t odpadov – len 1,5 % komunálnych odpadov
  • 54 % obcí, ktoré zaviedli zber BRKO zhodnocuje vytriedený kuchynský bioodpad v bioplynovej stanici (31 % v kompostárni, zvyšok nevie, alebo nezákonne nakladá)
  • Odhadujeme, že sa vytriedilo 12 % z predpokladaného potenciálu BRKO v zmesovom komunálnom odpade v obciach
  • Obce, ktoré zaviedli zber aj pomocou košíkov, resp. vreciek,  dosiahli vytriedenie BRKO vo výške 12 kg na obyvateľa
  • Naopak, obce ktoré zaviedli zber bez košíkov, resp. vreciek, dosiahli vytriedenie BRKO iba vo výške 5 kg na obyvateľa
  • Zo všetkých obcí z dotazníka, najvyššiu mieru vytriedenia BRKO dosiahol Senec a obec Hurbanova Ves – až vo výške 30kg na obyvateľa.
  • Priemerné náklady na zber a zhodnotenie kuchynského bioodpadu až 342 eur na tonu, v rozmedzí od 36 až do 1 338 eur na tonu.

Komplexná bytová výstavba – bytovky

  • 25 % bytových domov využíva výnimku, že kompostuje svoj odpad
  • Obce do 10 000 obyvateľov pre zber KBRKO v KBV využívajú najmä kompostovanie
  • 57 % obcí, ktoré zaviedli triedený zber v KBV pomocou zberných nádob, rozdala domácnostiam košíky, vedierka a/alebo vrecká zadarmo
  • Len 19 % obcí, ktoré v KBV rozdávali štartovacie sáčiky zadarmo, uvažuje o ich opätovnom rozdávaní zadarmo v budúcnosti
  • 65 % obcí, ktoré zaviedli  v KBV triedený zber BRKO pomocou nádob, nastavilo frekvenciu vývozu na jedenkrát týždenne, pričom však polovica z nich využíva plnostenné nádoby, čím nedodržiavajú zákonný interval

Individuálna bytová výstavba – domy

  • Aj obce do 50 000 obyvateľov pre zber KBRKO v IBV využívajú taktiež najmä kompostovanie
  • 56 % obcí využíva v IBV zber BRKO pomocou domácich kompostérov, 17 % obcí zaviedlo samostatný zber a 16 % spolu so zberom zelených odpadov
  • 37 % obcí, ktoré zaviedli zber BRKO v IBV cez nádoby, rozdalo zadarmo košíky, resp. vedierka
  • Len 5 % obcí, ktoré v IBV rozdávali štartovacie sáčiky zadarmo, uvažuje o ich opätovnom rozdávaní zadarmo v budúcnosti

Závery?

Niekto by povedal že na závery je skoro. Veď to bol len prvý rok a aj to prechodný. Iste, to je pravda. Nami odhadovaná produkcia kuchynských BIO odpadov 37 tis. ton bude pre nasledujúci rok pravdepodobne vyššia, no aj tak si treba položiť otázku, či to splnilo to čo sa od toho očakávalo?

Ministerstvo ŽP túto legislatívu obhajuje s tým, že je dôležité aby sa kompost z týchto odpadov dostal do pôdy. Tu môžeme kľudne dať záver, že toto sa nepodarilo a zrejme ani nepodarí, nakoľko na pôdu sa z kuchynských odpadov dostane zrejme len zlomok z celkových odpadov.

Za rok 2021 tak odhadujeme, že to je len asi 1,5 % koláč z celkových komunálnych odpadov, čo je opäť ďaleko od očakávaní. Iste, aj toto sa zvýši v ďalších rokoch, najmä keď na zber nabehne celá Bratislava, Košice, či prešov.

Čo ma tak dosť zaujalo je to, že až 56 % obcí pre IBV, teda domy využíva výnimku z kompostovania. Je veľmi otázne koľko z týchto domácností to reálne aj kompostuje, vie kompostovať, či použije kompost na svojej záhrade.

Ešte viac ma zaujalo, že až 25 % obcí využíva pre bytovky výnimku zo zberu, nakoľko tam majú domáce kompostovanie. Toto je veľmi vysoké číslo a zrejme len proforma splnenie legislatívy, nakoľko komunitné kompostovanie pre takú veľkú masu ľudí asi nebude to pravé orechové.

A ešte čo ma prekvapilo je to, že absolútne minimum obcí a miest uvažuje s tým, že bude svojim občanom rozdávať zadarmo sáčiky na zber kuchynských odpadov. Na začiatok obce viac menej rozdávali sáčiky a vedierka a snažili sa robiť osvetu. Ale ak v tom nebudú pokračovať a občan z toho nebude mať úžitok (práve naopak, náklady na kuchyňu sú vyššie), je možné očakávať aj postupné opadnutie ochoty triediť tento odpad.

Celú analýzu a aj komentár Zväzu odpadového priemyslu nájdete tu.

Nižšie sa môžete zapojiť aj do prieskumu.

Zanechajte nám Váš e-mial, budeme Vám posielať novinky.

Komentáre
  1. milena píše:

    Som veľmi oddaná triedeniu. Aj na úrade, neraz vyberám z koša papier a plast a ukladám ho ta, kam patrí. Ľudia, možno menšia polovica nevie triediť základné komodity! To na úvod. Ale moja pripomienka k triedeniu kuchynského odpadu: v obci máme biostanicu, kde som si pred niekoľkými rokmi myslela, že kuchynský odpad by mohol končiť. Ale výsledok je ten, že nikto z nich nechce sa „piplať“ s úpravou biodpadu, ktorý by mohli znehodnocovať. Oveľa pohodlnejšie je im zosilážovať kukuricu a nahádzať ju do bidostanice. Štát by mal dať povinnosť biostaniciam ukladať a využívať kuchynský odpad.

    • Tomáš Schabjuk píše:

      žiaľ, bez povolení ani nemôžu. museli by si zadovážiť ešte aj hygienizačný stupeň, čo sú pre nich investície navyše. no a potom kvalita kuchynského BIO odpadu, jeho množstvo a …

  2. Martin píše:

    Zaujímavé, ďakujem za túto analýzu, zíde sa všetkým, hlavne samosprávam. Osobne sa domnievam, že triedenie BRKO neni úplne zlý nápad, koniec koncou nie je to nejaký výmysel nášho MŽP, len ja by som odtiaľ dal preč tú živočíšnu zložku, ktorá je hlavne v lete v tých BRKO nádobách problematická (zápach, červy…) a to napriek tomu, že naša zberovka po každom výsype nádoby umýva a dezinfikuje. Tá živočíšna zložka tvori bez tak len mizivé percento z BRKO a zbytočne to komplikuje aj zhodnocovanie keďže na kompostárňach ktoré nemajú povolenie na spracovanie VŽP BRKO nemôže ísť. Takisto tie zberné kapacity, ktoré stanovilo MŽP mi prídu zbytočne veľké, ale možno o pár rokov bude tá kapacita využitá. Inak co sa týka komunitného (sídliskového) kompostovania pokial ho aspon ciastocne dozoruje samospráva mi príde určite ako dobrý nápad čo sa však nedá povedať o kompostovaní v IBV, kde to samospráva môže len veľmi obtiažne kontrolovať či domácnosť naozaj kompostuje. a občan ani nemá povinnosť vpustiť na svoj pozemok zamestnanca mestského či obecného úradu.

  3. Marianna G píše:

    ďakujem za analýzu, určite si ju pozriem aj podrobnejšie. Zber kuchyne považujem za krok správnym smerom, aj keď zo začiatku sú tie náklady na tonu vyššie. Avšak je potrebné zohľadniť regionálne rozdiely – na západe Slovenska sa určite vyhadzuje viac potravín na obyvateľa ako na východe, v mestách viac než na vidieku… Jednoducho niekde je väčší potenciál na zber a niekde je v popredí predchádzanie vzniku Z toho vyplýva aj moja poznámka k domácemu kompostovaniu: To čo je pre niekoho odpad, je pre iného krmivo pre domáce zvieratá- čo môže dobre fungovať v obciach (na západnom Slovensku je to už skôr v obmedzenej miere). Ak aj niekto nechová, chová niečo nejaký sused. My síce bývame v meste, ale chováme králiky a sliepky + máme záhradu, tak reálne nepotrebujeme zber žiadneho biologického odpadu. Čo nezjedia králiky, spracujú sliepky, ktoré to celkom dobre prekompostujú. V zime „vyťažíme“ v slepačom výbehu materiál z minulého roka a rozhodíme po záhrade. Určite by som zvieratám nedávala „kuchyňu“ neznámeho pôvodu, ale susedia nám nosia staré pečivo a občas aj potraviny po záruke. Myslím, že na takýto spôsob predchádzania vzniku odpadu je potrebné myslieť a podporovať ho (nakoľko šetrí aj zdroje – krmivá) pri nastavovaní pravidiel a povinností zavádzať zber kuchyne pre obce, kde vedia efektívne predchádzať vzniku kuchynských odpadov od občanov. Obzvlášť ak koncovky preň nie sú úplne dotiahnuté a pokrivkáva aplikácia živín späť do pôdy.
    Možno by výnimka z tejto povinnosti mohla byť naviazaná na preukázanie skutočnosti, že v zmesovom odpade z danej obce sa kuchynský odpad nachádza v zanedbateľnom množstve(napr.do 2% alebo v prepočte do 1 kg na občana za rok) a to vykonaním analýzy zloženia zmesového odpadu

  4. Ladislav Halas píše:

    Súhlasím s pánom Martinom. Zo zberu by som odčlenil živočíšnu zložku. Vyriešilo by sa tým veľa problémov okolo zberu a spracovania kuchynských odpadov a bolo by to omnoho lacnejšie.

    • Tomáš Schabjuk píše:

      No práve zistili sme ze ani nie. Kuchynský odpad je vždy považovaný za vedľajší živočíšny produkt, teda nepomohlo by to

Napísať odpoveď pre milena Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.