Množstvový zber odpadov

Za posledné roky sa už nadiskutovalo veľa o tom, čo by sa malo, či mohlo spraviť v odpadoch. Treba takú, či onakú technológiu a tlačiť na zber odpadov pri zdroji. Plus samozrejme BIO odpady.

Ale popri tom tam stále vyskakuje taký jeden otáznik. Zatiaľ sa všetci pozerali len na to ako by to malo vyzerať v tom našom odbornom svete, teda v svete smetiarov.

Ale v tom našom MIKRO svete odpadárov sa na to nadá pozerať len z pohľadu technológie, či systému. Už som x krát spomenul v rôznych debatách že my odpadári nie sme cieľová skupina. My sme z pohľadu celku nič. A už vôbec nehovorím o extrémnych názoroch aktivistov typu: ja netvorím skoro žiaden odpad, ja všetko triedim a nech to tak robia všetci.

Cieľová skupina odpadárov sú bežní ľudia. Tých 99 % obyvateľov Slovenska, ktorí nie sú zamestnaní v odpadovom hospodárstve, nemajú EKO cítenie, či ochotu pre vec urobiť niečo navyše.

A ten náš MIKRO svet odpadárov musí tejto mase 99 % vytvoriť také podmienky, aby sa to zlepšovalo. No ale ako?

Skúste sa spýtať známych, čo by sa muselo stať aby boli ochotní lepšie triedieť, alebo viac. Asi najčastejšia odpoveď bude, že nič z toho nemajú, nie sú motivovaný. A Homo sapiens sapiens chce a asi musí byť v živote motivovaný a odmeňovaný.

Teda motivácia? Ale aká? Vatikánskou menou? Pán Boh zaplať? Tak na to by sa Vám ľudia asi tiež …

Motivácia, ktorá sa derie dopredu je založená na myšlienke, zaplať čo vyhodíš. Teda priamej finančnej motivácie. Myšlienka je to spravodlivá a človek si môže povedať, že jeho robota konečne prináša aj nejaké ovocie.

Každému EKO zmýšľajúcemu človeku tento nápad vyvolá pozitívnu energiu a povie si že super, konečne, to chcem aj ja.

No ale ako sa na to pozrie masa 99%? Väčšina z nej bude asi tiež prikyvovať že fajn. Znie to dobre. Niekto bude však uvažovať, že fuu, čo mi táto zmena prinesie v mojom živote? Koľko odpadov produkujem? Koľko budem platiť po novom?

A výsledok bude taký, že jeden bude platiť menej a druhý viac. Každý za to, čo si zaslúži. Myšlienka fajn a malo by to motivovať ľudí.

Lenže sú tu aj otázniky a iné pohľady, že či to zvýšené platenie za odpady nebude mať opačný efekt? Či sa to nebude páliť, či vyhadzovať do lesa?

Sú to len obavy, fámy? Posunuli sme sa už v spoločnosti? Verím že áno. No sú tu aj iné problémy. Ono to nie je len o tom, že očipujme nádoby, dajme váhu na smetiarske auto a tuti fruti. S tým súvisí aj ďalší náklad. Mestá a obce si musia vysporiadať otázky, čo s verejne prístupnými kontajnermi? Ako to rozrátavať medzi bytovkárov? A tak ďalej.

Teda myšlienka fajna, no treba riešiť aj možné problémy. Množstvový zber je veľká téma a možno bude raz aj povinná. Je preto potrebné jej venovať pozornosť.

A pozornosť jej venuje už aj trh. Viaceré zberové spoločnosti už naskočili na tento trend a vzali to ako obchodnú príležitosť. Skvelé riešenie.

A sú tu aj spoločnosti, ktoré riešia celú túto agendu ako službu pre obce a mestá a pre zberové spoločnosti. A tie výsledky sú parádne. Dnes Vám prinášame rozhovor so spoločnosťou GX Solutions, a.s. ktorá takýto systém poskytuje. V ďalších častiach sa pozrieme aj na pohľad obce či zberovej spoločnosti.

Obsah:

00:25     Pohľad na povinné váhy v smetiarskych autách. Aké spôsoby váženia poznáme?

01:51     Aké výhody má váženie pre obce a aké pre mestá?

03:24     Ako sa množstvový zber prejavil na tvorbe zmesového komunálneho odpadu v obciach? Aké ďalšie benefity prináša samosprávam?

05:30     Aký spôsob vyhodnocovania je výhodnejší? Na litre alebo na kilogram?

06:30     Sú obavy z domáceho pálenia a vzniku čiernych skládok opodstatnené? Alebo množstvový zber motivuje občanov viac triediť a meniť svoje návyky?

07:37     Je možné vyhodnocovať celkový vznik komunálnych odpadov v domácnosti, teda vrátane triedeného zberu? Dá sa zaviesť aj na zber vo vreciach?

11:08     Prečo by mala mať samospráva záujem zaviesť množstvový zber? Aké sú výhody adresného zberu?

12:23     V akých regiónoch je zavedené riešenie od GX SOLUTIONS, a. s.? Aký sú ohlasy z týchto obcí?

13:24     Aké ďalšie výhody prináša ich riešenie pre samosprávy? Aké nástroje na komunikáciu s občanom ponúka? Prečo je dôležitá inventarizácia nádob?

16:18     Ako vplýva váženie nádob na správanie a povinnosti občanov?

19:11     Prináša nový systém aj negatívne reakcie a obavy?

20:04     Ako sa odhaľujú čierni pasažieri? Ako vie obec pracovať s informáciami o neoznačených nádobách?

21:18     Ako sa riešia odchýlky pri vážení na vozidle a na statickej váhe? Aká býva výška odchýlky?

23:07     Koľko stojí táto služba? Aké sú vstupné náklady a aké servisné poplatky možno očakávať? Čo musí obec zabezpečiť? Čo týmto riešením získa obec a čo zberová spoločnosť?

e-školenie o odpadoch 2021 si môžete objednať tu.

Komentáre
  1. Petra Polačeková píše:

    Je mi to ľúto, ale ja netriedim.Dôvod – nemáme nádoby na triedený odpad.Prečo? Pozemky pod cestami ukradol zlodej z pozemkového fondu, nemôžme ani parkovať pri bytovke, ale na susednej ulici.Jedine sused nám dovolil mať kontajner na KO na jeho pozemku aj ten sa tam ledva vopchal. A ja fakt nemám chuť nosiť na chrbte vrece s triedeným odpadom na druhú ulicu.

  2. Ivica píše:

    Pokiaľ sa nezmení legislatíva, ktorá samosprávam nariaďuje započítať do poplatku za KO a DSO všetky náklady spojené s OH, tak množstvový systém zberu je bohužiaľ len iná forma výberu paušálneho poplatku. Všetci poplatníci sa podieľajú „solidárne“ aj na nakladaní s odpadmi zo zberných dvorov, čiernych skládok, dočisťovaním stojísk, uličnými nádobami atď., ktoré obci vzniknú či niekto svoju zbernú nádobu vyloží alebo nie. Čo keď poplatník nevyloží nádobu ani raz za rok, komu samospráva rozpočíta kontinuálne náklady, ktoré jej aj tak v priebehu roka vznikajú? Zamyslel sa už nad tým niekto? Takže, keď niekto operuje, že chce platiť len za to čo vyprodukoval tak to bohužiaľ pri súčasne nastavenej legislatíve výberu poplatku nie je možné. Uvediem príklad: keď má obec ročné náklady na ostatné činnosti spojené s nakladaním s KO a DSO vo výške dajme tomu 100 000 € a poplatníci budú teda vykladať len keď budú mať nádoby plné a tak budú chcieť aj platiť a logicky minimalizujú svoje vývozy – ako obec stanoví výšku poplatku na toto obdobie tak, aby pokryla svoje náklady ( lebo do mínusu samozrejme nesmie ísť a poplatok stanovuje vopred na daňové obdobie)? Buď stanoví neskutočne vysoký poplatok na liter/kg/dm3 alebo sa zmení legislatíva.

    • Tomáš Schabjuk píše:

      Ďakujem za výborný komentár. Mate pravdu, tých veci na zmenu je viacero. Aj spôsob stanovenia poplatku. Bola by podla vás cesta stanovenie akejsi zálohy za odpady rok dopredu a potom vyúčtovanie? Ted a klasika ako pri plyne, elektrike.. M

      • Ivica píše:

        Zálohové platby spolu s vyúčtovacími faktúrami by boli riešením. Otázkou je ako sú na to samosprávy nachystané a či by to dokázali realizovať. Nie každá obec má čipy na nádobách a vie koľkokrát jej kto vyložil nádobu. A to, že niekto nevykladá nádobu, neznamená automaticky, že netvorí odpad. Bohužiaľ tu na SVK je odpadová turistika a absencia zodpovednosti za vlastný odpad ešte bežnou praxou – česť výnimkám. A potom je tam viac otázok typu: čo s takými čo im zanikne poplatková povinnosť v priebehu roka a pod. Ale uvažovať by sa nad tým mohlo. Skôr ako tou zmenou v zákone o miestnych daniach §83 odsek 2, ktorá poplatníkovi, ktorý preukáže, že vytriedil určený podiel zložiek komunálneho odpadu umožňuje zníženie poplatku. Kde je tu predchádzanie vzniku odpadu ako prvé v hierarchii? Keď som zero waste-mám kradnúť susedom triedené zložky, aby som mala nižší poplatok? Ako v tomto prípade preukážem, že som na „vyššom“ stupni ako ten čo triedi? Je toho viac na zmeny, nakoľko zákon o odpadoch sa novelizuje každú chvíľku a zákon o miestnych daniach by s ním mal logicky držať krok:).

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.