Poznáte v zákone o odpadoch nešťastný paragraf s veľkým dosahom?

§ 58 bol zrušený, viac si prečítate tu.

Podrobný prehľad odpadovej legislatívy nájdete tu. Dozviete sa ktoré zákony a vyhlášky sú potrebné a na ktoré môžete pokojne zabudnúť.

Hneď by sa dalo namietať, že prečo len jeden, keď ich tam je niekoľko. Predsa len, v zákone o odpadoch je jeden paragraf, ktorý spôsobil značné problémy a do budúcna ho bude potrebné určite zmeniť. Nech sa páči, na scénu prichádza § 58 – Povinnosti držiteľa odpadu z obalov, ktoré nie sú súčasťou komunálneho odpadu.

Zacitujem aspoň prvý odsek: „Pôvodca odpadu z obalov, ktorý nie je súčasťou komunálneho odpadu a pre ktoré nie je výrobcom obalov, ich môže odovzdať iba osobe oprávnenej na zber odpadov z obalov alebo do zariadenia na zhodnocovanie odpadov z obalov.“

Tak si rozoberme o čom to cele je. Týka sa to firiem, ktoré produkujú nejaké odpady z obalov, teda napr. kartóny, fólie, drevené palety … teda niečo zo skupiny odpadov 15 01 XX. Tu je hneď prvý problém. Podľa znenia zákona sa to týka napríklad aj nebezpečných obalov (15 01 10), či zmiešaných obalov (15 01 06). Teda nie len komodít obalov rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ale všetkých odpadov z obalov.

Prvá a druhá podmienka

Prvá podmienka je tá, že to nesmie byť súčasťou komunálneho odpadu. Ak takéto odpady z obalov dávate do komunálneho odpadu, tak v tom prípade na tento paragraf zabudnite, nevzťahuje sa na Vás. Iná vec je tá, či to môžete vykazovať ako komunálne odpady a či to nie sú Vaše biznis odpady, ktoré nemôžu byť komunálne odpady.

Ďalšia podmienka je tá, že sa to týka len tých odpadov z obalov, pre ktoré firma nie je výrobca obalov, v zmysle zákona o odpadoch. A aké to sú odpady? Tie, ktoré k Vám prídu od slovenských dodávateľov, u Vás sa odbalia a vyhodia do odpadu – napr. aj plastový obal z kancelárskeho papiera.

Lenže POZOR. Štandardne sa nenakupuje tovar, či suroviny len zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. No na takýto odpad z obalov sa tento paragraf nevzťahuje, lebo tie sa riešia cez rozšírenú zodpovednosť výrobcov. A kto to vie v praxi vo firmách rozdeľovať? Nooo, skoro nikto. To by musela mať firma dva kontajnery na každý odpad z obalov a zamestnanci by ho museli správne triediť podľa dovozu zo zahraničia, či zo Slovenska. Alebo nakupovať tovar a suroviny len zo Slovenska alebo len zo zahraničia. Teda nereálne.

Zdá sa Vám to zamotané? Čítajte ďalej.

Poďme ďalej, týmto problémy nekončia. Prečítajte si ešte raz definíciu prvého odseku – druhú časť. Teda ten pôvodca odpadov z obalov, ktorého odpady neskončia v komunálnom odpade a nie je pre dané odpady z obalov výrobcom, ich musí odovzdať jedine osobe oprávnenej na zber alebo do zariadenia na zhodnocovanie odpadov.

Toto je veľmi dôležité. Ako je vyššie spomenuté, tento paragraf sa dotýka aj zmiešaných obalov – číslo 15 01 06. Tento odpad je na Slovensku štandardne skládkovaný, lebo na jeho zhodnotenie neexistujú spracovateľské kapacity – až na výnimky. No a v paragrafe § 58 sa nepriamo zakazuje takýto zmiešaný odpad skládkovať, nakoľko ho je možné odovzdať len na zber alebo na zhodnotenie.

O čom to celé je?

Tie firmy, ktoré sa našli v popise vyššie, majú mesačnú povinnosť do 25. dňa nasledujúceho mesiaca, poslať ministerstvu, resp. neskôr Koordinačnému centru Ohlásenie o materiálovom toku odpadov z obalov. Mesačný interval „potešil“, no potešilo určite aj vypĺňanie samotného tlačiva. Výzorovo je to síce jednoduchý dokument s 1 A4 textu, no s problémami pri jeho vypisovaní.

Kto od Vás odpad prevzal, koľko bolo tých odpadov z obalov zo Slovenska, kde sa zhodnotili? Akým kódom a aké sú čísla povolení koncoviek? Toto sú veci, ktoré by chcel štát získavať. V praxi je s tým samozrejme problém, nakoľko napríklad ani samotná zberová spoločnosť nevie často krát do rozumného času tieto informácie poskytnúť. Navyše do 25. dňa ten odpad môže mať ešte kľudne na sklade a teda nikde ho ešte nezhodnotila.

A čo z toho vyplýva?

Že štát bude dostávať mesačne kopec nepotrebných a nereálnych údajov, z ktorých sa v žiadnom prípade nebude dať vychádzať. V prvom rade to bude musieť niekto manuálne prepisovať do počítača, lebo tlačivo sa zasiela poštou. Teda štát zavaril sám sebe, koordinačnému centru, ako aj firmám, no aj zberovým spoločnostiam, ktoré musia informácie poskytovať.

Do včera som dúfal, že sa tento paragraf zruší, či zmení ešte v tomto roku. Ako sme sa však dozvedeli na včerajšej konferencii v Žiline, stane sa tak zrejme až začiatkom budúceho roka. Kým sa to celé schváli, prejde to NR SR, bude pravdepodobne jeseň 2017 a zmena nastane pravdepodobne od 1.1.2018.

Máme sa preto na čo tešiť. Ministerstvo sa snažilo aspoň čiastočne vysvetliť túto spleť problémov usmernením, čo sa im však ani zďaleka nepodarilo. Nečudujem sa, nakoľko § 58 sa logicky a právne nedá vysvetliť. Napríklad usmernenie nesprávne, či nevhodne uvádza, že ak je niekto výrobcom obalov, nevzťahuje sa na neho paragraf 58. To však žiaľ nie je pravda.  Práve naopak, s veľkou pravdepodobnosťou tak robiť musí.

Stiahnite si ministerské usmernenie.

Komentáre
  1. Renata píše:

    Vynikajúci článok, palec hore. Každý, kto má aspoň trochu praxe a rozmýšľa reálne si nedokáže predstaviť ako zberová spoločnosť dokáže dať pôvodcovi potvrdenie, že z množstva odpadu, ktorý môže zhromažďovať aj tri roky práve ten jeho bol zhodnotený u tej a tej spoločnosti. Taktiež nech mi niekto povie, aká spoločnosť odoberie znečistené obaly od farieb, chémie, olejov….a bude ich zhodnocovať. Mám pocit, že sme sa vrátili do začiatku 90-tych rokov, kde v zákone bolo tiež milión povinností a na niektorý odpad nebolo možné nájsť odberateľa 🙁

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.