Aké to odrby sa robia v kovoch?

Sú v kovoch nejaké čachre machre? Sú to štatistické, či metodické chyby? Ide o podvody firiem a v prospech obcí a miest? Alebo je to reálny stav na Slovensku?

Prečo? Lebo na Slovensku nám takmer raketovo rastú vytriedené množstvá komunálnych kovov. A keď nie raketovo, tak skokovite. Pozrite si to na grafe.

Ešte v roku 2015 sme komunálnych kovoch mali len necelých 31 tis. t odpadov. 3 roky na to a Slovensko vystrelilo ku hviezdam na úroveň takmer 342 tis. ton.

Nárast v kovoch za 3 roky o vyše 1000 %

Podotýkam, že ide len o komunálne kovy, teda o také, ktoré oficiálne pochádzajú z komunálnej sféry, teda odpady zaradené pod 20 číslo odpadov.

Ako som spomenul v minulom podcaste kde sa na záver venujem aj tejto zvláštnosti, tento odpad je jednoznačne skokan roka a aj trojročia a predpokladám, že možno aj desať ročia.

A teraz otázka na Vás. Máte pocit, že takéto čísla zbierajú občania cez kontajnery na ulici? Nie, teda rozšírená zodpovednosť za takým rastom nebude a ani nie je.

Čo je za tým? Výkupy kovov. Ale ako je možné, že tie čísla rastú takým tempom? Ministerstvo to asi nerieši, nakoľko mu to vyhovuje, čísla rastú, sme za pekných, vyzerá to tak, ako keby ich kroky v zákone nejakým zázrakom pomáhali.

Zabudnite aj na túto falošnú nádej. A práve to je divné. Čísla rastú a nikomu ako keby nevadilo, resp. ako keby sa nikto nezamýšľal že je to celé nejaké divné.

Prečo? No lebo ten rast je fakt veľký a nijakým spôsobom nekorešponduje s inými komoditami v rámci triedeného zberu. Len vo vzdialenom závese sa so závisťou na kovy pozerajú BIO odpady, ktoré sú oproti kovom len smiešne maličké.

Takže ako je to? Je to divné? Je. Je v tom nejaký odrb? Asi áno. Kto ho spôsobuje? A teraz príde prekvapenie a famfáry, spôsobujú to zrejme firmy.

Možno si poviete, že čo je to za blbosť. Ako môžu firmy prispievať do komunálnych kovov, keď ich kovy musia mať iné katalógové čísla odpadov. No áno, malo by to byť inak. Ale zo skúseností je vidno, že to tak celkom nie je.

Kopec firiem mi už potvrdilo, že kovy odovzdávajú do výkupov. To je OK, veď sa o tom vystaví vážny lístok a dáte si ho do evidencie. 🙂 Tak by to malo byť, ale čo keď sa žiaden vážny lístok nevystaví, lebo sa tie kovy oficiálne neodovzdajú na firmu, ale na súkromnú osobu.

Áno, a zrejme tu je pes zakopaný a ten náš slovenský kovový zázrak. Firemný odpad, teda pôvodcovský odpad, niekto z firmy odovzdá do výkupu a napíše si to na seba, teda na súkromnú osobu a tak sa to dostane do komunálnych kovov. Vážny lístok sa nevystaví, do evidencie nič nejde a firma má peniaze, ktoré využije na čo potrebuje.

Je tu ešte aj druhá možnosť a to tá, že výkupcovia posielajú údaje o vykúpených odpadoch halabala, duplicitne, nesprávne, miešajú firemné za komunálne odpady …

A tak teda čo sa vlastne sťažujem?

Ide o to, že takýto stav vyhovuje všetkým. Firmy sú radi lebo majú peniaze bokom, obce sa tešia, lebo im do oficiálnych štatistík pribúdajú zaujímavé čísla a tým pádom si zvyšujú mieru triedenia. A Ministerstvo? No Ministerstvu to vyhovuje asi tiež, lebo veď čísla rastú a potrebujeme splniť limity.

Odporúčanie na záver, ak to tak robíte aj Vy, aspoň z času na čas si do tej evidencie niečo dajte, aby to nebolo super okaté v prípade kontroly.

Zapojte sa do anonymného prieskumu. Viete o tom, že sa to takto deje v praxi?

Takže tak, dovi dopo.

Komentáre
  1. Milan Zuzaniak píše:

    V našej obci nemáme žiadne firmy ktoré by mohli odovzdávať kovový odpad cez občanov do zberu. Máme skôr stále problém, že výkupne kovových odpadov v mestách nemusia ešte dávať hlásenia z ktorej obce odpady kovov pochádzajú. Tak si na tejto štatistike prilepšujú mestá, kde majú výkupne svoju prevádzku. Naša obec odovzdáva odpady kovov (ktoré vyzbierame od občanov v rámci zberného dvora) firme ktorá nám vystavuje potvrdenie, že odpad pochádza z našej obce a tým si ho dávame do našej štatistiky separovaných zložiek. Problém máme ale s rómskou menšinou, ktorá na autách obchádza obce a od občanov „vykupuje“ kovové odpady, bez toho aby mali na túto činnosť zmluvu s obcou, oprávnenie na túto činnosť, „vykupujú“ bez váhy a oficiálneho cenníka. Vyberajú nám z nádob na separovaný zber kovov ťažšie kusy kovových odpadov. Ako poďakovanie, za našu čistotnosť v obciach, nám po intravilánoch rozvážajú časti z rozmontovaných autovrakov, ktoré nevedia speňažiť, resp. by mali za tento odpad ešte uhradiť poplatok na zbernom dvore.

    • Tomáš Schabjuk píše:

      držím palce. len doplním, že za rok 2021 už je zmena a mali by sa odpady deliť už hneď na vstupe do výkupu. teda výkupňa by to mala začať triediť aj na obce a mali by Vám to raz ročne potom poslať.

      • Ivica Gajdošová píše:

        To by ma zaujímalo ako ministerstvo toto odkontroluje, lebo v praxi výkup vyzerá úplne inak, ale to je asi na iný článok. Uvidíme ako budú „ochotne“ zberne a výkupne prerozdeľovať tony XY obciam v ohláseniach, keď väčšinou výkup funguje stále mimo záznam na cash a doteraz množstvá vykazovali jednej obci podľa katastrálneho územia. Mám pocit, že teória v zákone je v tomto prípade veľmi vzdialená od praxe…Ale možno sa mýlim a všetky obce, ktoré nemajú na svojom katastrálnom území výkupňu budú nakoniec milo prekvapené aspoň nejakým vykázaním ton, ktoré každopádne potešia a vylepšia hru na mieru vytriedenia.

        • Tomáš Schabjuk píše:

          Áno uvidíme, i ked ja skôr predpokladám ze výkupné si to zjednodušujú. Načo robiť 100 hlásení, keď sa môže tváriť ze to berie len z pár obci a zjednoduší si život a námahu 😀

  2. Tolarovič píše:

    Prečo sa kovy vlastne započítajú do separácie. So postavené na tu istú úroveň ako napr tetrapaky,resp plasty. Je rozdiel vyseparovať 100 kg plastov resp tetrapakov a 100 kg železa . Ten kto má v katastri zberné suroviny vyhral, bez námahy má % separovateľnosti aj 60 a viac % .
    Ale je to presne tom ako hovoríte, ministerstvu to vyhovuje lebo má lepšie čísla. Asi resp.určite im nejde s tohto pohľadu o životné prostredie ale len o číslo. Myslím si že so separovateľnosťou železa nikdy neboli a podľa mňa ani nebudú problémy.

  3. Marek píše:

    Ešte k Vášmu článku doplním, že tých 1000 % tvorí aj presun kovov medzi jednotlivými výkupňami. Tieto čísla čo uvádzate sú minimálne duplicitné, nakoľko nadregionálne výkupne vykazujú tiež mestám tie isté čísla kovov, ktoré skúpili od lokálnych výkupcov.

  4. Ľuboš píše:

    Rovnako to beží aj pri plastoch a papieri. Teda, nieže by sa odovzdávali na osobu. Ale zberovky Vám do zmluvy (objednávky) napíšu 150101, alebo 150102 a na doklad Vám potom napíšu 200101 alebo 200139. Väčšina odovzdávajúcich si to nevšimne. A ak si všimne a chce si to dať opraviť, tak niečo zažije. Najväčšiu perlu som videl zmluvu, kde je napísaný druh odpadu doslova: 150101/200101. Pre právnickú osobu. Doklad potom nie je vydaný, lebo odpoveď: „na komunálny papier sa doklad nevystavuje…“ Fyzicky odvezený 15-kový kartón. Hodnota kopy papiera na zbernom dvore v čísle 200101 je podstatne, podstatne vyššia, ako pri kope papiera 150101. A ani ho netreba „prečarovať“ na 19 12 01, aby sa „stratil“ jeho pôvod….
    Ale teda k železu. Ak dáte náhodou železo ako firma a nie fyzická osoba, tak musíte silno, silno bojovať za „železný“ kód odpadu na dokladoch. Ak nebudete, tak dostanete 191202. A hotovo. Pre Vás je taký doklad nanič, ale pre odberateľa ako obchodný artikel hotový poklad….

    Pekný odpadnutý deň prajem.

    • Tomáš Schabjuk píše:

      Vďaka. Zas na druhej strane aj firma môže mať 20 odpad. Len nech je o tom potvrdenie. Ale super z a názor a realitu ako to funguje.

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.