Ako ma skritizoval štátny tajomník

Nedávno som mal možnosť prednášať na konferencii Odpadové hospodárstvo 2019. Predniesol som dva trošku kritické pohľady na odpadové hospodárstvo. Kritiky sa dostalo aj mne zo strany štátneho tajomníka ministerstva ŽP.

Odpadové hospodárstvo 2019

Prvý príspevok bol o praktických problémoch firiem s ktorými sa firmy bežne stretávajú. Vybral som si 10 tém. Dalo by sa vybrať aj viac, ale čas nepustil. Po mojom príspevku sa kritika vzniesla aj na mňa a musím priznať, že čiastočne oprávnená. V skratke, veľa kritiky, málo riešení.

Pravda, času bolo málo. Chcel som poukázať na problémy. Mali ale pravdu, mohol som si vybrať menej tém a viac sa povenovať riešeniam, alebo si vypýtať od Poradcu podnikateľa väčší časový priestor 😊. Celú moju prezentáciu si môžete pozrieť tu.

Super bolo to, že v diskusií bol priestor aspoň na nejaké riešenia a teraz prinášam riešenia k všetkým 10. bodom.

1. Evidovanie a ohlasovanie odpadov = kameň úrazu

Evidovanie odpadov je náročné a nejasné. Týka sa veľkého okruhu firiem, ktorí ani netušia, že takáto povinnosť existuje a ak áno, tak sa trápia s tým ako to vypísať. V evidencií máme viacero zbytočností. Napríklad delenie na jednorazové a kontinuálne evidovanie, evidovanie zbytočných odhadov odpadov, dvojriadkové záznamy. Nejasné je napríklad ako evidovať zostatky v roku. Jeden z naj problémov je aký kód nakladania vyplniť. Obchodník, sprostredkovateľ, zber …?

Výsledok je taký, že od roku 2016 (nový zákon o odpadoch) štátu výrazne stúplo percento iného nakladania. Teda percento, kde poriadne ani nevieme, čo sa s odpadom následne stalo. Či bol odpad zhodnotený, zneškodnený, alebo kde skončil? Konkrétne je to za rok 2017 30 % všetkých slovenských odpadov – cca. 4 mil. t. odpadov (celovo sme ich mali niečo cez 12 mil. t). To sú obrovské čísla a nejasnosti.

Riešenie: Zjednodušiť evidovanie a ohlasovanie odpadov. Zrušiť evidovanie vzniknutých odpadov u pôvodcov odpadu – evidovať len odovzdané odpady. Zjednodušiť kódy nakladania, najmä zjednotiť kódy nakladania pre zber, obchodníka a sprostredkovateľa do jedného. Prípadne sa vrátiť k spôsobu zadávania kódov nakladania z pred roka 2016, kedy sa zadávali kódy nakladania z vážnych lístkov, či iných dokladov príjemcu odpadu. Stanoviť spodný limit odpadov, do ktorého by sa odpady nemuseli evidovať, nakoľko teraz to musí robiť každá jedná firma, či živnostník na Slovensku.

2. Kto je odosielateľ nebezpečného odpadu

Zákon od roku 2016 zmenil definíciu odosielateľa nebezpečných odpadov. V roku 2018 sa zmenil aj pokec ako sa vypĺňa sprievodný list NO. Aj napriek tomu je to stále nejasné a každá zberová spoločnosť k tomu pristupuje individuálne.

Zhruba 50 % zberoviek sa píše pri odvoze odpadov ako odosielateľ. Zvyšok tam stále píše pôvodcu odpadu. Kto figuruje ako odosielateľ, má povinnosť posielať kópie SLNO na 1-3 okresné úrady. A to v stanovenej lehote. Zberovky, ktoré to vzali na seba, robia krásnu službu svojim zákazníkom a pomáhajú im eliminovať sankcie. Palec hore.

Riešenie: Jasnejšie stanoviť, kto má byť odosielateľ v prípade vzťahu pôvodca – zberová spoločnosť (ktorá má zabezpečiť aj ďalšie nakladanie, nie len dopravu). Tu netreba ani zmenu zákona, ten je jasný. Stačilo by jedno usmernenie.

3. Limit pre podávanie ohlásenia a vybavenie súhlas

Ak máte viac ako 50 kg nebezpečných odpadov alebo 1 t ostatných odpadov za rok, musíte podať ročné ohlásenie. Ak máte viac ako 1 tonu nebezpečných odpadov, musíte si vybaviť súhlas na zhromažďovanie NO. To je fajn a bežné.

Ale čo ak máte viac prevádzok? Počíta sa to sumárne, alebo na jednu prevádzku? V zákone sa o tom nikde nepíše, ale prax hovorí vzťahovať to na celok, teda na celú firmu. Potom ale nastáva situácia, kedy má firma napríklad 11 prevádzok. Na jednej má 950 kg nebezpečných odpadov. Na zvyšných len povedzme po 10 kg. Samostatne ani jedna z prevádzok limit pre súhlas neprekročila, ale spolu áno. To znamená, že každá z týchto 11 prevádzok si musí vybaviť súhlas na zhromažďovanie NO na svojom okresnom úrade. Hoci by mala len 1 kg žiariviek. Okresným úradníkom sa tak umelo pridáva zbytočná práca.

Riešenie: Vztiahnuť tento limit na prevádzku. Alebo jeden súhlas na zhromažďovanie platný pre celú SR.

4. Byrokracia so súhlasmi

Ak si vybavujete súhlas na odovzdávanie odpadov vhodných na využitie v domácnosti, tak budú okresné úrady požadovať vyjadrenie obce/obcí do ktorých tento odpad plánujete odovzdávať. Niektoré okresné úrady požadujú len vyjadrenie obce v mieste odovzdávania odpadu, iné všetkých obcí (kľudne aj 100), do ktorých ten odpad plánujete odovzdávať a do súhlasu Vám dajú podmienku, že to môžete odovzdať len tam a tam.

Úplná zbytočnosť aj pre žiadateľa, aj pre obce a určite aj pre pracovníkov okresného úradu. Pritom sa využíva elegantná finta, že sa súhlas vybaví na jednu osobu – napríklad konateľa. Ten si to oficiálne prevezme, odpad prestal byť odpadom a konateľ to môže dať hocikomu, aj do tramtárie.

Riešenie: zrušiť vyjadrenie obcí k tomuto súhlasu, nemá reálne opodstatnenie.

Ak si vybavujete hocijaký iný súhlas, napríklad na zhromažďovanie nebezpečných odpadov, dostanete ho na nejakú dobu, s nejakými katalógovými číslami odpadov. Prax a život Vám však ukáže, že ste tam určite na niečo zabudli. Napríklad nejaký druh odpadu. Ak to v súhlase nemáte a odpad Vám vznikol, je to na pokutu. Nemáme žiadnu lehotu, kedy by sa dalo toto „pochybenie“ normálnou cestou napraviť. Hneď Vám hrozí sankcia.

Riešenie: Dať do zákona lehotu (napríklad 30 dní), ktorá by slúžila ako ochranná lehota od zistenia, že Vám vznikol iný odpad ako máte v súhlase udelený. V danej lehote by bola povinnosť okresný úrad požiadať o zmenu súhlasu.

5. Hierarchia odpadového hospodárstva

Je daná a je záväzná. A je pod sankciou. Ak sa raz inšpekcia ŽP rozhodne že pôjde po tejto povinnosti, tak pokuty môže rozdávať v každej jednej firme na Slovensku. Aj keď na 100 % zhodnocujete odpady, môže Vám vytknúť, že prečo to na 100 % nerecyklujete, prečo to nedávate na opätovné použitie, či prečo vlastne nepredchádzate vzniku daného odpadu.

Riešenie: Jednoducho by bolo napísať, že zrušiť sankciu, ale to nie je OK, lebo by neexistoval tlak na vhodnejšie nakladanie s odpadmi. Možno by stačilo napísať, že firma musí preukázať, že sa daný odpad nedá recyklovať, či spáliť v danom regióne, okruhu. Inak to bude stále o tom, že vo Francúzsku, či v Mexiku je nejaký závod na spracovanie, odvezte to tam.

6. Výkopová zemina

V zákone máme napísané, že ak sa výkopová zemina nepoužije na účely výstavby na mieste, na ktorom bola vykopaná, je to odpad. Fuu a viete koľko tohto „odpadu“ sme mali na Slovensku v roku 2017? Takmer 2 mil. t, t.j. 16 % celoslovenských odpadov. A aký je to odpad? Fajnová zemina, s ktorou by sa dali vyrovnávať pozemky, cesty …

Ale tak jednoduché to nie je. Veď je to definované ako odpad. Ale je to vôbec odpad? Navyše štát poriadne ani netuší čo sa s týmto odpadom deje. Až 78 % týchto odpadov je v kategórií iné nakladanie. To je čo? Pravdepodobne terénne úpravy. Teda jama do ktorej sa sype odpad, nikto netuší aký a áno, aj táto zemina.

Riešenie: Takáto nekontaminovaná zemina by vôbec nemusela byť odpadom. Prípadne výrazne zjednodušiť podmienky ako by si tento „odpad“ mohli odoberať zo zemníkov občania, obce, stavebné firmy … .

7. Servisné, čistiace, udržiavace či stavebné práce

Toto múti hladinu nervozity odpadového hospodárstva už od roku 2016, kedy sa do nového zákona dostalo ustanovenie, kto je pôvodcom odpadov pri servisných, čistiacich, udržiavacich, či stavebných prácach.

Ak niekto niečo servisuje (servisná firma) u občana, pôvodcom je servisná firma. Ak ale servisná firma servisuje u svojho firemného zákazníka, pôvodcom odpadu nie je servisná firma, ale jeho zákazník. A ak servisná firme od zákazníka prevezme odpady, stáva sa nasledujúcim držiteľom a musí si vybaviť minimálne registráciu a viesť samostatné evidencie a ohlásenie.

Ak to nemá, vystavuje sa riziku nie len servisná firma, ale aj firemný zákazník, ktorý odpady odovzdal neoprávnene.

Riešenie: Pôvodcom takýchto odpadov by mohla byť vždy servisná firma.

8. Neobalové výrobky – čierna diera

Jednu veľkú čiernu dieru v evidenciách a financovaní spôsobujú neobalové výrobky. Zákon hovorí o tom, že ak si ako firma objednáte napríklad tlač letákov, vizitiek, novín … máte nejaké povinnosti za neobalové výrobky. Musíte sa registrovať na ministerstve, evidovať to, ohlasovať to a ak toho máte viac ako 100 kg ročne, musíte mať aj zmluvu s Organizáciou zodpovednosti výrobcov a platiť jej za jej služby.

Teda povinnosť kladená na obrovské množstvo firiem. Kto to hlási, kto to platí? Len hŕstka firiem, ktoré dotujú celý systém aj za tých ostatných.

Riešenie: Ustanoviť túto povinnosť jednoznačne nie na objednávateľa služby, ale aspoň na tlačiarne. V ideálnom prípade na samotného fyzického výrobcu papiera, plastov a skla.

9. Komunálne odpady firiem

Je veľmi tenká hranica medzi komunálnym odpadom a biznis odpadom firmy. Ak si napríklad firma kúpi nový počítač, či telefón. Nepotrebné odpady vyhadzuje do odpadu. Ale do akého? Komunálneho? Nie, metodicky je to jej biznis odpad, teda sa o to musí postarať sama. Teda odviesť do zberne, alebo si zavolať zberovú spoločnosť, evidovať odpady a možno aj ohlasovať.

Koľko firiem a živnostníkov si kupuje počítač či telefón? Metodicky to musia všetci evidovať. Koľko firiem to robí? Spĺňa to účel? Koľko firiem na to využíva komunálne odpady a nikto s tým nič neurobí a nezmení?

Druhý problém je v tom, že Organizácie zodpovednosti výrobcov majú za daný obal od telefónu zaplatené, alebo by mali mať. Teda financie na to majú. Ale potom im odmietajú chodiť a zbierať ich odpady. Otázka je či je to nastavené správne?

Riešenie: Zrejme to vyrieši samotná EÚ, ktorá pripravuje zmenu definície komunálnych odpadov. Po novom by raz do tohto pojmu mali spadať aj administratívne činnosti, či maloobchod. To by bolo fajn.

10. Ministerstvo a okresné úrady

V praxi sme svedkami svojvôle úradníkov pri schvaľovaní žiadostí na Okresných úradoch. Výsledkom sú časté administratívne prekážky, naznačovaná, či preukázaná korupcia, zdržania, obštrukcie.

Okresné úrady sú málo školené. Sú zahlcované zbytočnou administratívnou činnosťou, ktorá im bráni v ich reálne potrebnom pôsobení.

Ministerstvo vydáva vyjadrenia bez právnej záväznosti. Vydáva málo usmernení. Navyše vyjadrenia nie sú verejne prístupné.

Riešenie: Verejná knižnica vyjadrení Ministerstva. Okresné úrady by mali vyžadovať striktne len to, čo je požadované zákonom a vyhláškami. Nič viac.

Zanechajte nám Váš e-mial, budeme Vám posielať novinky.

Komentáre
  1. Zlata píše:

    Dobrý deň, aj napriek tomu, že ste zožal kritiku, musím sa Vám poďakovať, že ste verejne vystúpil s tými problémami, pretože mám niekedy pocit, že ľudia, čo nastavujú tieto pravidlá sú odtrhnutí od reality a hlavne nevedia domyslieť aplikáciu.👏

  2. Vladimír Ulický píše:

    Zákon je veľmi byrokratický a pre pôvodcov odpadu takmer nezrozumiteľný. Paradox je, že kontrolám sú vystavované spoločnosti, ktoré sa snažia vzniknuté odpady riešiť a dostávajú pokuty napr. za nezaevidovaný odpad 15 01 03 obaly z dreva alebo zlý kód nakladania. Javí sa byť radšej nezapojený do systému, pretože kontroly na takéto spoločnosti, sú skoro nulové / zaťaženie orgánov štátnej správy
    Vyhradené výrobky = chaos nad chaos
    Komunálny odpad firiem riešený podľa VZN obce, ale zberová firma obce vyváža spravidla len zmesový komunálny odpad a separované zložky si musí firma na zberný dvor odviesť sama. Preštudoval som viacero VZN a u všetkých je zákaz odovzdávať komunálny odpad a jeho separované zložky inej firme ako zberovke, ktorá má podpísanú zmluvu s obcou. Stretol som sa s požiadavkou, že kontrola SIZP požadovala evidenciu komunálneho odpadu a jeho separovaných zložiek.
    Záver: uvedené príklady z praxe potvrdzujú oprávnenosť a reálnosť uvedených návrhov, ak by som donútil firmu do bodky plniť ustanovenia zákona asi by skončili s podnikaním

  3. Katarína Bašná píše:

    Zdravím, nesúhlasím s niektorými vašimi návrhmi v bode 4 – že je zbytočné, aby sa obce vyjadrovali v konaní o udelenie súhlasu na odovzdanie odpadu do domácností. Ako zamestnanec obce som sa už stretla s tým, že firmy žiadali o udelenie súhlasu na odovzdanie odpadu do domácností na tie druhy odpadov, ktoré vôbec nie sú na to vhodné – napr. cukrovar vo vedľajšej obci chcel odovzdávať aj zmiešané obaly, stavebné odpady, kartóny… Ak sa má dodržiavať zákon o odpadoch a hierarchia nakladania s odpadmi, je jasné, že kartóny ani zmiešané obaly na spálenie doma nie sú, a iný dôvod ich využitia v domácnosti neviem vymyslieť…. takže buď nech je v zákone stanovené, ktoré druhy odpadu môžu ísť do domácností – drevo, príp. šatstvo, …, aby firmy neskúšali odovzdať domácnostiam čokoľvek. A povedzme si na rovinu, okresné úrady by bez prípadných námietok obcí vychytali všetky záludnosti?

    • Ing. Tomáš Schabjuk píše:

      Dobrý deň, super, ďakujem za názor. Súhlas vydáva okresný úrad, to ani nenavrhujem zrušiť. Ostať by to samozrejme malo. Ale zaťahovať obce do procesu je podľa mňa zbytočné. Resp ak by to bola len jedna obec, tak OK, ale niektoré úrady to fakt preháňajú. Zoberte si ako príklad drevo, ktoré sa asi najčastejšie využíva pre tento typ súhlasu. Vybaví si to na jednu osobu a hotovo. potom to môže rozdávať komu a kde chce. Opodstatnenie to teda nemá. Ale máte pravdu, okresný úrad by si musel ustrážiť, čo je reálne pre odovzdávanie pre občanov.

  4. Marcela Hrubá píše:

    Dobrý deň prajem, pán Schabjuk, dovolím si súhlasiť s Vami vo všetkých bodoch, sú to neustále sa opakujúce otázky, na ktoré sa nám žiaľ už dlhodobo nedarí dostať relevantnú odpoveď. A ak aj odpoveď príde, zväčša je len v podobe citácie zákona a problém je opäť na začiatku. S týmito medzerami v zákone si ani fundovaní právnici nedokážu poriadiť. Občas mám pocit, že naše povolanie je jeden veľký otázik ležiaci na miske váh a ak si pri kontrole orgánu štátnej správy príslušný kontrolór vyloží ustanovenia zákona inak ako my, máme o zábavu postarané.

  5. Dobrý deň, pán Schabjuk, pripájam sa k pani Zlatici. Pôsobenie v praxi v pozícii odpadového hospodára alebo podobnej by malo byť povinným predpokladom pre prípravu zákonov a ostatných vykonávacích predpisov v oblasti odpadového hospodárstva. A možno aj pre pôsobenie v niektorých inštitúciách. Niečo iné je pripravovať teoretické návrhy legislatívnych úprav a niečo iné je aplikovať ich prijaté, niekoľkokrát pozmenené verzie v praxi napr. vo výrobnom podniku. Prečo by sme nemohli mať jednoduché, zrozumiteľné zákony, podľa ktorých by sme všetci, ktorých sa týkajú, vedeli aj reálne postupovať?

    • Ing. Tomáš Schabjuk píše:

      no veľa nám napríklad nariaďuje EÚ, s tým naši úradníci ani nič neurobia, teda, netreba ukazovať prstom len na nich

  6. Milan Zuzaniak píše:

    Je výkopová zemina odpad? Podľa zákona odpadom sa stáva vtedy keď ju sám neviem využiť na tej istej parcele, kde som výkop prevádzal. Pritom je to stále zemina ktorá sa dá využiť na inej parcele (mojej, cudzej), pre zrovnanie nerovností.
    Výkopová zemina, ktorá sa nepoužije na tom istom stavebnom pozemku má byť odvezená na skládku odpadov. Za jej uskladnenie sa okrem ceny prepravy zaplatia poplatky stanovené pre skládkovanie. Pritom sa jedná o zeminu, ktorá sa môže využiť na vlastnú rekultiváciu skládky. Alebo zeminu z výkopov, drobný stavebný odpad, škridlu musím odovzdať oprávnenej firme, ktorá tento materiál zhodnotí tým, že ho preoseje, väčšie časti rozdrví a potom už získaný materiál predá, ale už nie ako odpad, ale ako materiál na terénne úpravy. Zaplatím tejto firme keď materiál doveziem. Ak materiál potrebujem na úpravy inej stavebnej parcele tak si to pôjdem kúpiť a zaplatím opäť. Tretím riešením je, že si vybavím povolenie na Okresnom úrade v sídle kraja na použitie odpadov ( ???? výkopovej zeminy ), keď ešte predtým musím mať vydané územné rozhodnutie na povrchové úpravy vlastnej parcely, kde tento odpadový materiál použijem. Množstvo administratívnych úkonov a čas potrebný na získanie povolení odradí množstvo ľudí a prebytočnú výkopovú zeminu „niekde vyvezú“. Kto im skontroluje, koľko prebytočnej výkopovej zeminy vzniklo, keď budú tvrdiť, že všetko spotrebovali na vlastnej stavbe?

  7. Dvulit píše:

    Dobrý deň, takže Vás “ tam hore“ usmernili? Pre istotu- bez komentára…
    Mne sa páči napríklad definícia nebezpečného odpadu (teda ak sa medzitým niečo nezmenilo). Plnú plechovku farby môžete v aute voziť, prázdna je nebezpečný odpad, takže by ste na prevoz mali mať ADR povolenie. Takže prevrátiť sa do rybníka s plnými plechovkami je OK, s prázdnymi je to ekologická katastrofa. Možno sa to zmenilo, ale niekedy dávno tomu tak bolo. Primerane tomu-zvyšky farby v plechovke sú nebezpečný odpad, tá istá farba na kasni auta nebezpečný odpad nie je. Celé auto aj s farbou sa môže zlisovať a ísť do taviacej pece, prázdna plechovka nie. A ešte odporúčam byrokratom v EÚ a MŽP sa ísť pozrieť na hociktorú výstavu, napríklad na Brussels Expo, koľko kobercov, rozliatych farieb, dreva, skla, papiera, plastov je
    spolu zhádzaných do obrovských kontajnerov a nech sa pozrú, kde toto končí.

    • Ing. Tomáš Schabjuk píše:

      super, to by bol fajn článok o odpadoch z výstavy v Bruseli 🙂

    • Peter N píše:

      Zdravím Vás, tu by som vložil malú opravu tejto vety pre niekoho koho to zaujíma:
      ,,Plnú plechovku farby môžete v aute voziť, prázdna je nebezpečný odpad, takže by ste na prevoz mali mať ADR povolenie“.

      Plná plechovka farby je nad určité množstvo predmetom ADR, v opačnom prípade v rámci podlimitnej prepravy mnohé povinnosti ADR nemusím spĺňať a teda ju môžem voziť čím chcem.
      Prázdna plechovka je nebezpečný odpad, ale nie je predmetom ADR – vzhľadom nízke riziko ktoré môže spôsobiť na ceste – prázdne obaly napr. 15 01 10 – sú vo výnimkách z ADR.

  8. Dušan Palguta píše:

    Zdravím, pán Schabjuk. Priznám sa, že uý od začiatku som sa tom stratil. Príde mi to ako zbytočná, s prepáčením, buzerácia firiem a živnostníkov. Ak si kúpim televizor, alebo hoci LED žiarovku, tak v cene je už zarátaný recyklačný poplatok. Tak nech tam zarátajú aj „odpadový“ poplatok, hoci ten recyklačný uzko súvisi s odpadom. Tie peniaze nech si potom pýtajú od výrobcov (dovozcov), prípadne veľkoobchodov. Veď oni najlepšie musia vedieť, koľko čoho predajú. Firmy a živnostníci by mali mať iba jenu povinnosť a to odniesť ,alebo dať odviezť odpad do zberu, odkiaľ by dostali potvrdenie o odovzdanom odpade. Kontrola by tak kontrolovala iba tieto potvrdenia v súbehu s nadobúdacími dokladmi. Čo sa týka „ozajstných“odpadov, tak tie by takisto mali evidovať veľkoobchody. Ja som napr. ešte minulého roku kúpil 500ks papierových tašiek na balenie tovaru. Krabica vážila cca 15kg. Avšak toto množstvo pri mojom obrate spotrebujem (rozdám) tak za 3-4 roky. To akože mám odvážiť jednu papierovú tašku a niekde aj evidovať ? Choré! 15kg = 15000g : 500ks = 30g/taška. Snáď v šťastí sa dočkám dôchodku (hm, ešte 9 rokov do 64ky) a potom zvysoka sa vykašlem na celú živnosť (a možno aj skôr…)

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.