Čo štátny tajomník Smatana (NE)povedal správne

Súčasné vedenie Ministerstva životného prostredia je priamo zodpovedné za stav odpadového hospodárstva už 2,5 roka. Vízia žiadna, meškajúce a neriešené zákonné úpravy či vyhlášky. No keď si pozriete vyjadrenia čelných predstaviteľov ministerstva, tak je to óda na zlepšovanie stavu a záchranu odpadového hospodárstva…

Nie tak dávno Ministerstvo za súčasného vedenia vyhlasovalo, že musí zaviesť cenovú vyhlášku pre triedený zber, lebo musia odvrátiť kolaps odpadového hospodárstva. Po dvoch rokoch to radšej z vyhlášky vymazali a svet beží skoro rovnako ako predtým.

Teraz stojíme pred ďalším kolapsom odpadového hospodárstva kvôli zákazu skládkovania neupravených odpadov od januára. Ako Ministerstvo vyrieši tento kolaps?

Ale nie o tom bude dnešný kritický pohľad. Dnes to bude rozbor vyjadrení pána štátneho tajomníka MŽP Juraja Smatanu, ktoré poskytol v podcaste pre portál Euractiv. Vypočuť si ho môžete tu.

Zdroj foto: odpady-portal.sk

Uvediem ešte jedno. Beriem, že pán Smatana má svoj názor a pohľad na vec. Tento rozbor jeho vyjadrení je môj pohľad na dané vyjadrenia a snahou o zlepšenie fungovania odpadového hospodárstva. Verím, že to takto bude aj chápané a nie osobne.

Čo pán tajomník Smatana povedal

1. množstvá kuchynských BIO odpadov (2 minúta 15 sekunda podcastu – 2:15 minúta)

V roku 2020 sa vyzbieralo podľa neho 2 500 t kuchynských BIO odpadov. V roku 2021 to poskočilo 10x a vyzbieralo sa 25 000 t. V našej analýzy, ktorú sme robili pre Zväz odpadového priemyslu sme to odhadli na 37 000 t odpadov.

Náš odhad bol teda vyšší ako bol reálny stav. Ide teda pravdepodobne o menej ako 1 % podiel zo skladby celkových komunálnych odpadov.

Každé percento pomáha. Už iný pohľad je čo to 1 % stálo, ale to nechcem teraz riešiť.

2. 70 % obcí využíva domáce kompostovanie (7:06 minúta)

Podľa pána tajomníka až 70 % obcí využíva výnimku pre zber kuchynských BIO odpadov. 70 % obcí? To si fakt myslíte že občania 70 % obcí si kompostujú svoje vlastné kuchynské BIO odpady?

Zabudnite a už sa prestaňte klamať. Ak by to tak bolo, tak by sme už dávno museli vidieť výrazné poklesy zmesového komunálneho odpadu a nie, nič také sa nedeje a čísla hovoria o opaku.

Teda masívne dotovanie kompostérov je len veľká búda na slovenské odpadové hospodárstvo a ste za to zodpovedný. Míňajú sa na to nezmyselné peniaze z fondov a výsledky žiadne. Nehovorím, že kompostovanie je zlé, ale kuchynské BIO odpady? 70 % výnimiek? Neklesajúce zmesové komunálne odpady? Dokedy chcete žiť v tejto domnienke? Niečo asi nie je v poriadku.

3. Zberové spoločnosti by mali nastaviť systém lepšie (14:15 minúta)

Juraj Smatana odkazuje zberovým spoločnostiam, že ak si myslia, že systém je nastavený draho a zle, mali by ho nastaviť lepšie. No buď ten trh je padnutý na hlavu alebo niekto nepochopil ako funguje trh, a s čím môžu obce pracovať.

Obec vyhlási verejné obstarávanie a najlacnejšia ponuka vyhráva. Ale ide o to, že aj tie najlacnejšie ponuky sú výrazne drahé v porovnaní so zmesovým komunálnym odpadom. To nie je vyplakávanie to je fakt, ktorý spôsobila táto regulácia. A je to príplatok za záväzky voči EÚ a lepšie životné prostredie.

Pán Smatana, zberová spoločnosť si vezme svoje náklady, nahodí k tomu nejaký zisk a s tým ide do súťaže. To, aké náklady sú s touto službou spojené, určuje jej technika, efektivita, pracovníci… ale čarovať nevedia. Viete, niekto sa pre to vedierko musí zohnúť, naložiť ho, odviesť a prepraviť do stoviek kilometrov vzdialenej bioplynovej stanice. Aj o tom bude ešte reč.

Teda nie zberové spoločnosti majú ten zber zefektívniť, ale obce ho musia zaplatiť, lebo takto ste to nastavili a nariadili vyvážať. Opäť raz nesiete za toto zodpovednosť.

V našej analýze vyšlo číslo nákladov na zber a spracovanie kuchynských BIO odpadov vo výške 342 € za tonu. Číslo si zapamätajte, za chvíľku bude potrebné.

Používate často argument, že niekde to ide a niekde nie. Áno, taký je svet a svet obcí je bytostne závislí na schopnostiach vedúcich zamestnancov a ich aktivite.

4. Odporúčate mesto Partizánske (15:15 minúta)

Poďme sa pozrieť na mesto Partizánske, ktoré tak rád používate ako príklad. MŽP o nich aj video nakrútilo. Mestu sa zároveň ospravedlňujem, že budem rozoberať ich stav, hoci si myslím že si to nezaslúžia, no politici ich využívajú a vťahujú do toho.

Systém v Partizánskom považujete za dokonalý. Nie pán tajomník, dokonalý určite nie je.

Nebudeme to však riešiť pocitovo, ale cez dáta. Viete aká je miera triedenia komunálnych odpadov v Partizánskom? 37,28 %. Podľa tohto čísla je Partizánske podpriemerným mestom.

Pozrime sa na množstvá :

  • komunálnych odpadov za rok 2021 mali 8 871 t, čo pri počte obyvateľov 21 176 je 418,9 kg na obyvateľa. Priemer SR za 2021 je na úrovni cca. 497 kg na obyvateľa, teda v tomto sú v Partizánskom lepší ako priemer.
  • zmesového komunálneho odpadu mali v roku 2021 4 803 t, v prepočte 226,8 kg na hlavu
  • kuchynského odpadu mali 119,88 t (so zberom začali až od 7/2022), teda v prepočte na obyvateľa 5,66 kg/obyvateľ. Zber len v KBV, IBV má kompostéry.

Množstvá takto samé o sebe nehovoria nič. Poďme ich ale porovnať s inými mestami. Pán Smatana vychvaľuje Partizánske, OK porovnajme ich s inými mestami o ktorých máme údaje.

Z uvedeného jasne vyplýva, že Mesto Partizánske je ďaleko za Mestami Senec a Trenčín (hoci treba zohľadniť to, že nie všetky mestá začínali so zberom v rovnaký čas), teda ide o podpriemerné množstvá.

Keby že to takto nechám a nevysvetlím, aj toto by bolo tendenčné hodnotenie. Ide o to, že z týchto čísel nevieme, koľko ľudí je v zbere kuchyne zapojených. Množstvá prepočítavam cez celkový počet obyvateľov, čo nie je správne, ale obce to takto presne rozdeliť nevedia.

V Partizánskom idú množstvá kuchynských BIO odpadov v roku 2022 hore a dosahujú pekných 30 t mesačne, ale aj toto číslo bude zaostávať za Sencom či Trenčínom.

Ďalej sa pozrime na náklady. Aj tie pán Smatana ospevuje. Ale viete ako to funguje v Partizánskom? Niekto to nazýva IKEA Systém.

Ľudia v bytovkách dávajú košíky priamo pred dvere svojho bytu (nie bytovky, ale bytu) a odtiaľ to preberá poverený pracovník a ukladá do IKEA tašiek. Nechcem kritizovať systém, to vôbec nie, možno je to super a zaujímavé riešenie. Ale poďme sa pozrieť na náklady mesta na tento zber, keď sa už tak ospevuje.

Budeme riešiť rok 2021, teda 6 mesiacov kedy tento odpad zbierali. Mesto Partizánske na tých svojich 119,88 t kuchynských BIO odpadov minulo 17 728 €. To nie je tak veľa, ak by sme to vydelili počtom ton, tak sme ďaleko od priemernej ceny za zber a spracovanie kuchyne, ktorú udali obce z našej analýzy.

Ale POZOR, toto boli len náklady externej spoločnosti. Jej úlohou bolo vysypať to z IKEA tašiek, odviesť do bioplynky a zaplatiť za odpad. K tomu však musíme pripočítať aj viacero iných nákladov:

  • interní pracovníci, ktorý odpad zbierajú po bytovkách. Podľa vyjadrenia mesta to robí 9 pracovníkov 2 dni v týždni. Berme teda že 2/5 mesiaca sa daných 9 zamestnancov venuje kuchynským BIO odpadom. Ich mzda na mesiac s odvodmi je 964 €. 2/5 z toho je 386 na mesiac a 1 zamestnanca. Za 6 mesiacov a 9 zamestnancov tento náklad tvoril 20 844 €.
  • sáčiky – Cena 1 kompostovateľného vrecka stojí cca. 0,07 €/ks x 104 ks do domácnosti = 7,28 € s DPH na domácnosť ročne. Počet domácností nepoznáme. Budeme len ilustratívne odhadovať – cca 3000. Pri takomto počte je náklad na polrok 10920 €.
  • čistenie IKEA tašiek – neviem vyčísliť, ale nejaké to euro to bude stáť
  • iné náklady na interných zamestnancov – neviem vyčísliť, ale bude to dosť (stravné lístky, ochranné pracovné prostriedky …)
  • poradenstvo pre Priateľov Zeme – áno aj toto by bolo fajn vyčísliť, lebo podľa faktúr sú priamo účastinný na tomto systéme a zrejme to celé v Partizánskom nastavovali. Aj ich faktúry za rok 2021 sa podľa predmetu týkali zavádzania zberu kuchynských odpadov. Priatelia Zeme mestu v súvislosti s prípravou a koordináciou projektu a tlač letákov fakturovalo 4287 €. Išlo však zrejme len o úvodné, jednorazové nastavenie systému, tak to do výpočtu nebudem rátať.
  • Je tam aj fa na Branislav Moňok ale s istotou neviem priradiť, či sa toto poradenstvo venovalo kuchynským BIO odpadom, preto toto počítať nebudem.

Takže celkové náklady na zber a spracovanie kuchynských BIO odpadov, vrátane interných zamestnancov či sáčikov sú cca 49,5 tis. €. V prepočte na 1 tonu kuchynských BIO odpadov tak činil náklad 412,8 € na tonu. Pripomínam, že priemerná cena z našej analýzy od 103 obcí ukázala priemernú cenu 342 €, teda Partizánske má vyššiu nákladovú cenu ako priemer z našej analýzy.

Zároveň ešte dodávam, že nevieme poriadne vyčísliť počet domácností, náklad na čistenie tašiek, či iné prevádzkové a osobné náklady. Výsledná suma bude preto zrejme o niečo vyššia.

A ešte jedna perla. Priatelia Zeme radili mestu so zavedením tohto zberu. Tajomník Smatana to považuje za dokonalý systém. Ale ako je potom možné, že v Partizánskom sa do zberu kuchyne nesmie dávať mäso, kosti či akékoľvek tekuté zvyšky (polievky a omáčky). Ako je možné, že im toto niekto poradí? Ako je možné, že to niekto považuje za dokonalý systém? Veď toto chcete pán tajomník zo skládok odkláňať a Vy toto vychvaľujete do nebies. Veď o tomto je celá kritika tohto zberu, že to Ministerstvo nastavilo katastrofálne, o tom kto radí na Ministerstve a ako farizejsky to potom niekto obhajuje.

Ďalej dokladám zoznam udelených príspevkov z Envirofondu, ktoré udeľoval obciam ktoré v roku 2021 zbierali a zhodnocovali kuchynský odpad. Nič zlé proti Partizánskemu, ale nachádzajú sa až na 32. mieste a predbehli ich aj menšie mestá a dokonca aj jedna obec.

Pán Smatana vychvaľoval Partizánske za dokonalý systém. Sami uvážte či je to tak?

5. Ľudia robia chybu keď používajú na zber plastové sáčiky (16:38 minúta)

Pán tajomník Smatana si myslí, že je chybou, ak sa používajú na zber plastové sáčiky. Toto je večná téma a on tlačí také lobistické riešenie, kupovať milióny rozložiteľných sáčikov, tenkých, drahých, ľahko trhateľných, slabých. Áno je to riešenie a kľudne nech sa to takto robí. Kto chce.

Ale nesmieme hovoriť že používanie plastových sáčikov je chyba. Pozrite si ešte raz výsledky Senca. Tam používajú len plastové sáčiky. Má to x výhod a bioplynky to neodmietajú. Prečo? Asi im to nerobí problém, majú tam otvárač a separátor sáčikov. A ľuďom je tiež pohodlné používať akýkoľvek sáčik, hoci aj ten mikroténový z pečiva, ktorý by inak skončil len v plastoch.

6. Spaľovanie BIO odpadov je energetická strata (21:35 minúta)

Áno, spaľovanie BIO odpadov je energetická strata. Teda na prvý pohľad by to tie spaľovne ani nemali chcieť. No lenže, ono je to trošku inak. Ten BIO odpad v spaľovni znižuje výhrevnosť odpadu a to je pri niektorých spaľovniach nevyhnutne potrebné.

Opravte ma technológovia, ak to teraz zle napíšem, ale roštová pec v klasickom ZEVE nemôže energeticky zhodnocovať vysoko výhrevné palivo, typu TAP, lebo by sa jednoducho roztopila. Teda ak by nemalo v zmesovom odpade ZEVO aj niečo čo znižuje výhrevnosť, bol by to technologický problém.

7. Štát tu nie je na to aby budoval fabriky, má len vybudovať podmienky (21:58 minúta)

Tak s týmto s Vami, pán tajomník súhlasím. Máte len vybudovať vhodné podmienky, aby ich niekto iný mohol vybudovať. Tak budujte tie podmienky tak, aby tu tie zariadenia vznikali. A to, že to nerobíte správne, ukazuje počet zariadení na spracovanie kuchynských BIO odpadov či zariadení na úpravu odpadov.

8. ZEVO je možné budovať, je to spor o dotácie (26:12 minúta)

Pán tajomník tvrdí, že nové ZEVO nie sú zakázané a môžu byť. Vidí to však skôr za problém dotácií. Ale opravte ma pán tajomník, ja som nikdy nikde nezachytil, že OLO, EWIA, KOSIT alebo ktokoľvek iný od Vás chcel na budovanie či rekonštrukciu ZEVA peniaze. Oni chcú len Váš podpis EIA.

9. Kŕmenie zvierat s BRKO je zakázané (27:50 minúta)

Pán Smatana vie, že sa skrmujú kuchynské BIO odpady. Naznačili mu to spracovatelia BIO odpadov – bioplynky. Pán tajomník, čo ste s touto skutočnosťou urobili? Dali ste podnet na Inšpekciu aby to preriešili? Dokončili ste ISOH aby sa toto nedialo?

10. Obce dostali cez 90 € za tonu vyzbieraných kuchynských BIO odpadov (30:50 minúta)

Pán tajomník nám oznámil, že takúto sumu dostanú obce. Ale nie všetky, len tie, ktoré triedili kuchynské BIO odpady v roku 2021 a požiadali o príspevok Envirofond. Pán Tajomník toto považuje za významnú čiastku, ktorá pomáha ekonomike odpadového hospodárstva. Je to pravda ale treba dodať, že táto čiastka bude v ďalších rokoch klesať a eldorádo zažili obce minulý rok, keď šťastných 21 obcí, získalo až 1352 € za tonu týchto odpadov. Teda nepovažujem to za významnú čiastku do budúcna, číslo bude v ďalšom roku výrazne nižšie.

11. Kompostovacia vyhláška (36:16 minúta)

Na tlačovej besede toto ministerstvo oznámilo už dááávno pradávno. Vyhlášku by sme radi už aj videli. O tejto priorite svedčia až 2 stretnutia pána tajomníka so zástupcami Ministerstva pôdohospodárstva, ktorí deklarovali veľmi silný záujem poľnohospodárov o kvalitný kompost a hľadajú nejaké možnosti vzájomnej spolupráce. Takže 2 stretnutia, prázdne slová, žiadne výsledky, vyhláška nikde.

Pán tajomník v podcaste hovorí, že MŽP opakovane navrhovalo aby poľnohospodári boli odmeňovaní nie len za plochu, ktorú obrábajú, ale aj za dodržiavanie enviro štandardov. Pán tajomník, to je dobrý nápad, len sa to nejako nepretavilo do praxe a to ste obe ministerstvá z tej istej politickej strany.

Navyše Vy ako predstaviteľ Ministerstva ŽP máte tú moc podporiť poľnohospodárov cez Envirofond, aby boli motivovaní odoberať kompost z odpadov a vytvoril sa tak dopyt po ňom. Inak to bude ako v lete na saniach.

No a potom sa ešte v podcaste venujú ďalším témam ako textil, stavebné odpady či zálohový systém. Aj k tomu by sa dalo oponovať, ale už ma bolia prsty z písania, stačilo…

Celý podcast od Euractive s pánom štátnym tajomníkom Jurajom Smatanom si môžete vypočuť tu.

Zanechajte nám Váš e-mial, budeme Vám posielať novinky.

Komentáre
  1. S.Lacko TSM píše:

    Pán Schabjuk, hovoríte mi z môjho pracovného srdca…perfektne zglosovaná kritika práce ministerstva…

  2. Mia píše:

    Myslim ze mate znacny problem s faktami. Dal by sa napisat samostatny clanok na ten vas, ale tusim by to bola strata casu.

  3. Ľudmila z ALS píše:

    Na tú kompostovaciu vyhlášku čakáme aj my. Keďže reálne sa urobilo A a nedomyslelo B. Klienti sa trápia s tým, že im nevychádzajú výsledky ako sekundárny zdroj živín. No ale vyšlo by to ako napr kompost kvality B alebo C, ktoré by mali zadefinované iné typy použitia a nie ako odpad na skládku. Bohužiaľ je tam teraz legislatívne vákuum….

  4. Mario Farbak píše:

    Dobrý deň, na stránke som si všimol zoznam – Žiadatelia, ktorým v zmysle § 7 ods. 13 zákona o poplatkoch nevznikol nárok na poskytnutie príspevku. Z akého dôvodu môže nevzniknúť tento dôvod na dotáciu ? Že mesto nesplnilo % separácie ? Je tam aj naše mesto ktoré nesplnilo podmienky a má skládku a zváža odpad z okolitých miest. Ďakujem

    • Tomáš Schabjuk píše:

      NIE, v tom článku je zoznam obcí, ktoré dostali peniaze z inej „výzvy“, iného balíka peňazí. Nie podľa miery triedenia, to sa rozdáva na jar, ale podľa množstva vyzbieraných a zhodnotených kuchynských BIO odpadov.

  5. Nedostatok informácií, zle vyhodnotené informácie, vytrhnutie informácií z kontextu + záujem kritizovať = tento článok. Neviem, či to je zámer alebo len „chyba softvéru“.

    Napíšem len pár postrehov zo systému zberu kuchynského BRO v Partizánskom a k vašim porovnaniam, ktorý sme spoločne z mestom zavádzali…

    1. porovnávate neporovnateľné:
    – v meste Senec a Trenčín sa vykonával zber K-BRO v zástavbe KBV aj IBV a celý rok 2021. V Partizánskom sa začal zber 7/2021, ale len na jednom sídlisku, postupne sa zapájali aj ďalšie… V rodinných domoch sa zber nevykonáva vôbec. Aj tak nemáte problém vyzbierané množstvá vydeliť celkovým počtom obyvateľov…
    – mesto Trenčín má navyše zavedený spoločný zber K-BRO so záhradným BRO (tráva, lístie, burina, atď.). Aj tak nemáte problém porovnávať vyzbierané množstvá s Partizánskym (ale aj s ostatnými obcami).

    2. čísla, čísla a zase čísla:
    – v Partizánskom presne vieme, koľko domácností a obyvateľov môže triediť K-BRO a koľkí ho aj triedia. Ak prepočítam množstvo vyzbieraných K-BRO na obyvateľov, ktorí ho mali koncom roka možnosť triediť, tak je výsledok 18,1 kg/obyv. Skutočné množstvá sú však vyššie, pretože sa zber zavádzal postupne. Tento rok to budú výrazne vyššie čísla.
    – píšete, že náklady v Partizánskom boli vysoké… To je uhoľ pohľadu. Pre mesto to bol najlacnejší systém, aký bol dostupný. Porovnávate náklady s nejakým priemerom zo štúdie, ktorú ste robil. Sám v nej píšete, že náklady sa v obciach pohybovali od 36 po 1338 EUR na tonu vytriedeného K-BRO. Podrobnosti zo štúdie nie sú jasné – kto, koľko, za čo… Tak napr. pre vás vzorové mesto Senec má na vytriedenú 1 tonu len náklady na zber 587 EUR, čo na obyvateľa a rok vychádza 17,72 EUR. Ak zarátam aj ostatné zaplatené náklady v roku 2021, tak to je 613 EUR a 18,50 EUR (podľa FA zverejnených na webe). Partizánske je na tom podstatne lepšie.
    – aby sme mali korektné výstupy, tak musíme brať odpadové hospodárstvo mesta ako celok. Nepočítať len náklady, ale aj úspory a príjmy. Vtedy sa začína ekonomika výrazne meniť. Systém zberu K-BRO je v Partizánskom nastavený tak, aby nedošlo k navýšeniu nákladov na odpadové hospodárstvo z dôvodu zavedenia zberu K-BRO – a to sa podarilo.

    3. nedokonalosť systému
    Pre vás je systém v Partizánskom nedokonalý, lebo do K-BRO nemôžu obyvatelia vhadzovať kosti, mäso, polievky a omáčky. Chyba je podľa vás v tom, že práve tieto odpady chce MŽP odkláňať od skládok… Viete koľko polievky sa vyhodí ročne na skládky odpadov? Už asi tušíte… A viete koľko kostí a mäsa sa nachádza v komunálnych odpadoch? Z celkového potenciálu K-BRO tvoria mäso a kosti v závislosti od zástavby 0,1 až 3 %. Ak teda vezmeme do úvahy klady a zápory zberu kostí a mäsa, tak v prípade systému v Partizánskom jednoznačne vychádza výhodnejšie, toto malé množstvo nezbierať.

    4. čistota zberu
    Čo vôbec v tomto porovnaní nespomínate, je čistota zberu. Analýzy v Partizánskom nám ukazujú, že znečistenie vytriedeného K-BRO je na úrovni 0,07 % (vážený priemer z vykonaných analýz). Robili sme niekoľko analýz vytriedeného K-BRO z iných miest a znečistenie sa pohybovalo v KBV (sídliská) na úrovní 0,98 % až 4,37 %. V prípade biologických odpadov je kvalita suroviny jeden z najdôležitejších faktorov.

    5. zoznam príspevkov z Environmentálneho fondu.
    Pozrel som si len prvých 20 v poradí… Z nich je 7 miest, ktoré podľa VZN o nakladaní s KO a DSO v meste majú minimálne v prípade rodinných domov zavedený spoločný zber kuchynských a záhradných BRO. To znamená, že ak je pravda to, čo píšu vo svojich VZN, tak tieto mestá dostali príspevok, ktorý je viazaný na vytriedený kuchynský BRO z domácností, aj za vytriedenú trávu, lístie, konáre, burinu, zeminu (a všetko ostatné, čo sa v nádobách na triedený zber BRKO z domácností nachádza).

    Tak teraz neviem, je to všetko neznalosť alebo úmysel???

    • Tomáš Schabjuk píše:

      Dobrý deň pán Moňok, vďaka za reakciu. Z mojej strany išlo o zámer. Zámer upozorniť na vyjadrenia štátneho tajomníka a oponovať mu, nakoľko si myslím že oponentúru už konečne potrebuje.

      Reagujete na Partizánske, to som v článku spracoval, nakoľko bolo ním protežované ako dokonalý systém. Dokonalosť je stav dosiahnutia úplnosti, dokonanie; dokonalosť preto zahrňuje zavŕšenosť. V článku som poskytol názor, na základe čoho si nemyslím, že Partizánske je možné považovať za dokonalý systém, nakoľko čísla o ničom takom nenasvedčujú. Nízka miera triedenia, nízke množstvá kuchynského odpadu (ok to sa možno zmení, ale dokonalý systém je podľa Smatanu za rok 2021), nezbierate mäso, kosti a iné bio, ktoré by dokonalý systém mal zbierať, …

      Môžeme kľudne porovnávať mestá a obce cez x parametrov a hľadať tie ktoré nám budú vyhovovať. Platí však môj názor, že Partizánske nemôže protežovať ako dokonalosť. Sú tam k tomu ďaleko – jednoducho ten systém je bežný, priemerný. Nepáči sa Vám systém v SC, či TN, mne naopak áno a tvrdím, že čísla hovoria o tom, že sú viac dokonalejší ako v PE.

      Prepočty na obyvateľov v IBV a KBV – Mesta PE som sa pýtal na toto delenie. Vy to možno viete, ale mesto to nevie a takúto info neposkytlo. Presne pre tento prepočet som si to od nich pýtal, ale obce s takýmto delením majú problémy. K tomu nezbieraniu mäsa, kostí a omáčok v PE. Áno, dokonalý systém by to mal zbierať a nehádzať do zmesového, s ktorým sa potom bude musieť trápiť niekto iný, v rámci úpravy odpadov. A prečo to vlastne nezbierate, keď je to podľa Vás také zanedbateľné? Možné vysvetlenie je potom také, že ľudia by tie vedierka odmietali mať na chodbách, lebo by im to tam smrdelo?

      Dôležité je to protežovanie a výroky od tajomníka. Načo ich uvádza ako príklad a to len pár mesiacov po spustení systému? Prečo nešiel pre príklad aj do iných miest? Prečo si nerobí prehľad o dokonalosti? Len preto, že mu radíte, či ste názorovo za jedno? Tak to by asi nemalo byť. Takže odpoveď na Vašu otázku zo začiatku a konca – bol to úmysel.

Napísať odpoveď pre Tomáš Schabjuk Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.