Náklady samospráv na odpadové hospodárstvo

Umožnili by porovnávať, prečo niektoré samosprávy platia jednotkovo za odpady viac a iné menej. Taktiež, koľko ich stojí jedna tona odpadov, koľko  separovaný zber, či  koľko zdrojov je potrebné získať na zabezpečenie fungovania nakladania s odpadmi danej obce či mesta.Na tieto otázky by si zrejme po dôkladnejšej analýze vedeli odpovedať mestá a obce jednotlivo, avšak z celoslovenského prehľadu čísla zrejme tak ľahko nezískame.

Prieskum

Ako vstup do problematiky vnímame čiastočný prieskum nakladania s komunálnymi odpadmi v sedemnástich obciach a mestách SR. Cieľom je odhadnúť, aké náklady vynaložili na 1 tonu odpadov, aké v prepočte na obyvateľa, či porovnanie s percentom zhodnocovania odpadov. Všetko za rok 2011.

Obce a mestá z prieskumu vyprodukovali spolu takmer 88,5 tis. ton komunálnych odpadov. Na nakladanie s týmto množstvom odpadov bolo vynaložených 10,37 mil. €. Táto suma by mala zahŕňať všetky náklady na zber,  prepravu, zhodnocovanie, zneškodňovanie a iné náklady spojené s odpadovým hospodárstvom – napríklad prenájom nádob, investície do techniky  a pod. Priemerne vyzbieraný miestny poplatok za komunálne odpady na jedného obyvateľa predstavoval sumu 18,39 €.

Na území sledovaných miest a obcí žilo spolu 265 tis. obyvateľov. V prepočte produkcie komunálnych odpadov na 1 obyvateľa  to bolo 333,4 kg odpadov, teda približne o 7 kg viac ako celoslovenský priemer.

Rozptyl produkcie odpadov na 1 obyvateľa je značný, a to od 82 kg/rok v obci Markušovce (problém s odpadmi z rómskej osady) až po 584,6 kg v obci Kolta.

Veľký rozdiel je viditeľný  aj pri  množstve separovaných zložiek v prepočte na obyvateľa. Priemer bol 44,7 kg/obyvateľa, no hodnoty sa pohybovali od 1,9 kg v obci Chudá lehota, či 2,1 kg v meste Tornaľa, až po 48,1 kg v obci Veľká Paka a najmä 83,6 kg v meste Banská Bystrica, ktorá vďaka počtu svojich občanov vytiahla vážený priemer obcí a miest prieskumu smerom nahor.

Celkovo bolo zhodnotených 13,4 % a zneškodnených 86,6 % odpadov.

Výsledky obcí a miest je možné porovnávať aj podľa nákladov na odpadové hospodárstvo v prepočte na jedného obyvateľa, či jednu tonu odpadov. Prepočet nákladov na jedného obyvateľa predstavoval  39,1 €/obyvateľa. Hodnota sa pohybovala od veľmi nízkych čísel 5,6 a 8,4 € až po 45,5 € v meste Čadca.

Toto porovnanie však nemožno považovať za celkom korektné. V tomto prepočte mali vysoké čísla takmer všetky veľké mestá. To môže byť spôsobené tým, že je na ich územiach viac podnikateľských subjektov, ktoré zamestnávajú viac ľudí, tí následne tvoria aj viac komunálneho odpadu, ktorý sa započítava do množstva odpadov daného mesta. Môže to však byť spôsobené aj vysokými cenami za služby nakladania s odpadom, teda najmä za zber a zneškodňovanie odpadov, či vyššou kúpyschopnosťou obyvateľov miest.

Prepočet na jednu tonu

Ako vhodnejšie sa ukazuje porovnanie nákladov v prepočte na 1 tonu všetkých komunálnych odpadov. Tieto hodnoty sa pohybovali od 36,4 €/t až po 158,2 €/t v meste Čadca, či 188,9 €/t v meste Veľký Krtíš.  Tento prepočet hovorí o tom, koľko financií dané obce a mestá vynaložili na jednu tonu ich odpadov.

Výšku tejto hodnoty môže ovplyvniť viacero faktorov. Môže ísť o vysoké ceny služieb za nakladanie s odpadmi, riedku zástavbu osídlenia, nízku efektívnosť využívania zberovej techniky, vysokú zamestnanosť pracovníkov technických služieb, no môže ísť napr. aj o komfort služieb pre občanov, či množstvo zbieraných komodít.

Ak však do týchto údajov vnoríme percento zhodnotenia odpadov, môžeme si prezrieť to, či pri danej výške nákladov za jednu tonu odpadov existuje adekvátne percento zhodnotenia odpadov.

Rovnaké náklady, nepomery v zhodnotení

Z Grafu je možné vidieť, že pri približne rovnakých nákladoch na tonu odpadov mesta Banská Bystrica a Žilina má mesto Banská Bystrica percento zhodnotenia 23,5 %, no Žilina len 6,5 %. Pri porovnateľných nákladoch obce Livinské Opatovce a mesta Tornaľa, zhodnocujú Livinské Opatovce odpad na 6,5 %, no Tornaľa len 0,7 %.

Veľký nepomer medzi nákladmi na dané množstvo odpadov a percenta zhodnotenia vykazuje najmä obec Chudá Lehota. Náklady tejto obce na odpadové hospodárstvo boli 4 137 €, na poplatku za ukladanie odpadov obec obdržala viac ako 178 tis. €, no percento zhodnotenia predstavovalo len 0,6 %.

Hlbšia analýza

Keďže všetky tieto čísla mohli ovplyvniť vyššie spomenuté faktory, nie je možné bez hlbšej analýzy povedať, či napríklad mestá Čadca, či Veľký Krtíš nakladajú s odpadmi neefektívne, majú vysoké ceny za služby, alebo len investovali v danom roku do infraštruktúry odpadového hospodárstva oveľa viac, či zbierajú iné zložky odpadov, ktoré sa zatiaľ všade nezbierajú, tak ako je napríklad bioodpad v meste Banská Bystrica.

Výsledky nemôžu slúžiť ako vzorové. Môžu však slúžiť ako pomôcka, či prehľad. Samozrejme, že by bolo vhodné rozsah sledovaných obcí a miest rozšíriť, ako aj sledovať trend vývoja týchto ukazovateľov.