Poplatky za uloženie odpadov – 1. časť

Článok vyšiel aj na Odpady-portal.sk

Poplatok za uloženie komunálnych odpadov na skládkach odpadov za 37 €/t. Tak toto mala byť realita podľa stiahnutej novely o odpadoch od roku 2015. Až donedávna. Okrem iného nebezpečné odpady za 190 €/t, či ostatné odpady za 31 €/t. Ako to s poplatkom dopadne uvidíme neskôr. Možno aj neuvidíme. V túto chvíľu a pre potreby tohto článku sú otázky o tom, kedy a v akej výške budú nové poplatky schválené, bezpredmetné. Jedna skupina bude lobovať za jeho udržanie na čo najnižšej úrovni, lebo nemajú finančné prostriedky na jeho krytie (obce a mestá), iným súčasná situácia vyhovuje (prevádzkovatelia skládok odpadov) a druhá skupina bude bojovať za jeho navýšenie, či už z dôvodov vedomia potreby rozvoja odpadového hospodárstva alebo z dôvodu investičného, nakoľko zvýšenie poplatkov pripraví pôdu pre nové spôsoby nakladania s odpadmi a teda možnosť ukrojiť si z koláča smetiarskeho trhu pre potenciálnych investorov. Logika veci, uvedomenie, ale pravdepodobne až ciele EÚ nám skôr či neskôr ukážu, že zvýšenie poplatkov je nevyhnutné. Ale to je v tejto chvíli taktiež bezpredmetné.

Čo by však zvýšenie poplatku podľa pravidiel novely prinieslo z celkového hľadiska? Samozrejme by sa zvýšila výška vyzbieraného poplatku, ako aj to, že časť poplatku by sa začala presúvať aj na účet Environmentálneho fondu. Konkrétne v pomere 50:50. Ale o akej celkovej výške vyzbieraného poplatku môžeme hovoriť z hľadiska celej SR? Cieľom tohto článku je pokúsiť sa stanoviť túto výšku za súčasných podmienok a namodelovať situáciu pre nasledujúce roky za predpokladu, že by boli poplatky schválené tak, ako ich navrhovala novela zákona.

Pre vytvorenie si obrazu o nakladaní s vyzbieranými prostriedkami za uloženie odpadov na skládkach odpadov sme požiadali obce a mestá, v ktorých katastroch sa nachádzajú skládky odpadov o zodpovedanie niekoľkých otázok. Oslovených bolo 17 obcí a miest, na ktorých územiach sa nachádza 16 skládok odpadov. Konkrétne to boli mestá: Banská Bystrica, Čadca, Kráľovský Chlmec, Spišské Nová Ves, Tornaľa, Veľký Krtíš a Žilina a obce: Dubová, Chudá Lehota, Kolta, Krásny Brod, Livinské Opatovce, Markušovce, Veľká Paka, Veterná Poruba, Zohor a Žakovce.

Obciam a mestám sme položili niekoľko otázok, slúžiacich k získaniu obrazu o vyzbieraných prostriedkoch za uloženie odpadov, následnom nakladaní s nimi, ako aj iné informácie ohľadom množstiev odpadov, či nákladov na odpadové hospodárstvo. Všetko za rok 2011.

Za spoluprácu by sme sa chceli poďakovať všetkým osloveným mestám, obciam, prevádzkovateľom skládok a ich pracovníkom, ktorí pripravovali odpovede na naše otázky. Podrobne spracované textové a číselné informácie o prieskume si môžete prezrieť na internetovej stránke vydavateľa www.odpady-portal.sk.

Na oslovených skládkach sa za rok 2011 vyzbieral poplatok za 506 942 t odpadov všetkých kategórií, čo predstavuje 13,3 % odpadov zneškodnených skládkovaním v SR, v porovnaní s rokom 2010 (údaje za rok 2011 budú podľa SAŽP a ŠÚ k dispozícii pravdepodobne v novembri 2012). Za toto množstvo bolo vyzbieraných celkovo 3 087 927 €, v prepočte je to 6,09 €/t, ako priemerne vyzbieraný poplatok za uloženie odpadov. Najväčšie skládky odpadov z prieskumu, z hľadiska celkovo uložených odpadov boli skládky odpadov nachádzajúce sa v obci Zohor a meste Žilina. Na ich území bolo uložených 35,7 % odpadov z celkového množstva odpadov oslovených obcí a miest. Naopak, najmenšie skládky sa podľa nášho prieskumu nachádzajú v meste Tornaľa a obci Krásny Brod, v ktorých katastrálnych územiach sa uložilo len 1,4 % odpadov.

Podľa § 4 súčasne platného zákona NR SR č. 17/2004 Z.z. o poplatkoch za uloženie odpadov je poplatok príjmom rozpočtu obce a má sa použiť výhradne na účely odpadového hospodárstva. Zákon teda dáva jednoznačnú povinnosť použitia vyzbieraného poplatku na účely odpadového hospodárstva. Na to, či sa tak deje aj v skutočnosti sme boli zvedaví aj my a jedna z našich otázok smerovala k využitiu vyzbieraných finančných prostriedkov. Prieskum ukázal, že predmetnú povinnosť doslovne vykonáva len 35 % oslovených miest a obcí. Zvyšok uvádza, že sa poplatok využíva ako bežný príjem obce, či okrem odpadového hospodárstva aj na iné zložky životného prostredia. Ak sa pozrieme na plnenie tejto povinnosti z pohľadu celkovo vyzbieraného poplatku, zistíme, že túto zákonnú povinnosť si plní len30 % obcí a miest, tak ako je možné vidieť na Grafe 1. Ak by sa mala doslovne uplatňovať litera zákona, spôsobilo by to absurdný problém desiatkam skládok odpadov a to ten, že by na svojom účte kumulovali finančné prostriedky, ktoré by mali vyčlenené len na účel odpadového hospodárstva a nemohli by ich použiť na iný účel, hoci majú možno finančné problémy a financie by vedeli využiť vhodnejším spôsobom. Na tento problém poukazujú aj výsledky nášho prieskumu. Až 59 % oslovených subjektov (všetko obce) vykazuje, že vyzbieraný poplatok prevyšuje ich celkové náklady na zabezpečenie odpadového hospodárstva v ich obci. Najviac je to v obci Chudá Lehota (prevýšenie o 4313 %) a obec Livinské Opatovce (prevýšenie o 3777 %). Obe obce si delia poplatky z rovnakej skládky odpadov. Obce a mestá s prebytkom, by tak mali dve možnosti ako riešiť túto situáciu. Buď by na svojom účte kumulovali dané prostriedky a čakali, že sa raz zákon zmení alebo by ich investovali do odpadového hospodárstva a na transport odpadov by mohli používať napr. leteckú prepravu, prípadne investovať prostriedky do techniky na nakladanie s odpadmi, pomocou ktorej by sa z nich mohli kľudne stať silné zberové spoločnosti a zisk z nich použiť na ľubovoľné účely. Zaujímavé porovnanie je znázornené aj v Grafe 2, kde vidno, že obce v prieskume vyzbierali až 69 % poplatkov, no ich celkové náklady na fungovanie odpadového hospodárstva sú len 2 %.

Bolo by preto vhodné zamyslieť sa nad týmto absurdným problémom. Poplatok za uloženie odpadov možno chápať za akési odškodné toho, že na území danej obce či mesta sa prevádzkuje skládka odpadov, ktorá zhoršuje životné prostredie obyvateľom. Ak má byť tento poplatok príjmom obce, bolo by vhodné, aby si o jeho použití rozhodovala sama obec, či mesto, bez zákonného  konkretizovania účelu použitia. Zmenu znenia účelu použitia riešila aj pripravovaná novela zákona o odpadoch. V nej bola uvedená ďalšia absurdná formulácia a to tá, že obce a mestá budú môcť daný poplatok využiť v oblasti životného prostredia, ale až vtedy, ak zabezpečia na svojom území efektívne fungovanie odpadového hospodárstva. Keďže asi nikto nevie povedať, čo je to efektívne fungovanie odpadového hospodárstva je zrejmé, že by sa táto formulácia nedala aplikovať, resp. pohodlne by sa obchádzala.

V ďalšom čísle mesačníka Odpadové hospodárstvo Vám prinesieme analýzu celkovo vyzbieraných finančných prostriedkov v SR za ukladanie odpadov na skládkach, ako aj analýzu pre budúce roky.

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.