Združenie obcí v odpadovom hospodárstve v Burgenlande

Článok vyšiel aj na Odpady-portal.sk

Nedávno som mal možnosť navštíviť rakúsku spolkovú krajinu Burgenland a niekoľko zariadení na nakladanie s komunálnymi odpadmi. Zaujímavá príležitosť porovnávať vyspelý región so situáciou na Slovensku. Náklady na nakladanie s odpadmi sú v tejto oblasti pomerne porovnateľné s niektorými mestami či obcami na Slovensku, v ktorých odpadové hospodárstvo už ako-tak funguje.


Služby a ceny

Vývoz odpadov z domácností realizujú nasledovne: papier v intervale jedenkrát za 8 týždňov (240 l nádoba), zmesový komunálny odpad jedenkrát za 4 týždne (120 l nádoba, za príplatok aj väčšie), bioodpad jedenkrát za 2 týždne (80 l nádoba, za príplatok aj väčšie), kovy či sklo priebežne.

Samozrejme, že k dispozícii je zberný dvor na odovzdávanie iných odpadov. Na zbernom dvore sa niektoré odpady zbierajú zadarmo; napríklad kartóny, plasty, papier, elektroodpady, oleje či nebezpečné odpady. Za niektoré odpady však musia občania platiť. Samozrejmosťou sú nádoby na zber odpadov v cene služby.

Iba malá časť odpadov končí na skládke odpadov a aj tá až po predchádzajúcej úprave, pri ktorej sa najskôr z odpadu vytriedia komodity vhodné na predaj, bioodpad sa kompostuje a zvyšný spáliteľný odpad sa energeticky využije. Takéto služby majú v cene 157,19 € za domácnosť, čo je v prepočte na štvorčlennú rodinu cca. 39 €/osobu/rok. V prípade potreby väčších nádob na odpady je poplatok samozrejme vyšší, čo ich núti správne a v čo najvyššej miere triediť odpady.

Táto suma nie je až taká vysoká. Aj v niektorých slovenských mestách a obciach s kvalitnejším odpadovým hospodárstvom sa poplatok pohybuje v rozmedzí 27 – 30 € na osobu a rok. Je to hlavne tam, kde obce a mestá nedoplácajú na nakladanie s odpadmi z vlastného rozpočtu príliš veľa, resp. nič. Na Slovensku sú síce obce, v ktorých je poplatok 3 – 5 € na osobu a rok, zvyšné náklady však musia obvykle vykrývať z iných zdrojov, zväčša z obecných rozpočtov.

 

Združenie efektívnym nástrojom

Na mieste je otázka, čím to je, že obce a mestá v Burgenlande majú za porovnateľné poplatky pre občanov neporovnateľne lepšie služby a neporovnateľne lepšie „čísla“  v oblasti nakladania s komunálnymi odpadmi. Bezpochyby v tom hrá úlohu aj vyššia miera environmentálneho povedomia a životná úroveň. Podstatnú úlohu v tom však môže zohrávať i skutočnosť, že všetky obce a mestá kraja sa spojili a vytvorili spoločnú organizáciu na nakladanie s odpadmi. Tá má na starosti čo najefektívnejšie nakladanie s odpadmi na ich území. 171 obcí a miest založilo spoločnosť BMV – Burgendl?ndischer Müllverband, teda Burgenladské združenie pre odpady (www.bmv.at).

BMV vykonáva komplexné služby v oblasti nakladania s komunálnymi odpadmi pre svojich členov: zber, zhodnocovanie, kompostovanie odpadov, predaj druhotných surovín, komunikáciu s občanmi, environmentálnu výchovu, ako aj iné služby v tejto oblasti. Obce tak majú spoločné náklady na fungovanie takéhoto systému, ale aj spoločné výnosy z predaja druhotných surovín. Zjavne vidia výhody združovania sa.

A čo Slovensko?

U nás je tento prístup zatiaľ len v začiatkoch. Drvivá väčšina obcí a miest na Slovensku sa

„hrá na svojom piesočku“. Podstatná časť obcí a miest má na nakladanie s komunálnymi odpadmi zazmluvnenú jednu či viacero zberových spoločností. Zvyšná časť samospráv využíva služby svojich, prípadne iných technických služieb. V prvom prípade ostáva zisk z činnosti zberovej spoločnosti. V druhom prípade sa zisk až tak neočakáva, no vo väčšine prípadov technické služby sú len krátkodobou výhodou, nakoľko nie sú schopné rozvíjať sa a promptne reagovať na zmeny na trhu.

Takýto individualizmus vedie automaticky k tomu, že väčšina subjektov je obchodne taká slabá, že si nedokáže vybojovať lepšie podmienky na trhu. A to nielen na poli predaja druhotných surovín, ale aj vo vlastných prevádzkových a investičných nákladoch, či nákladoch na zber odpadov.

Združovaniu obcí by mohol napomôcť štát vo svojich strategických plánoch i reguláciách. Zatiaľ sa to nedeje a ani zo strany vyšších územných celkov necítiť podobné smerovanie.  Práve VÚC by mali byť tou aktívnou zložkou, ktorá docieli manažovanie nakladania s odpadmi v obciach a mestách, napríklad aj spoločne nastavenou stratégiou kraja, rokovaním so zmluvnými partnermi, či obchodovaním s druhotnými surovinami. Netreba však čakať na rozhodnutie štátu či VÚC. Samosprávy majú túto možnosť aj teraz.

Zdá sa, že spoločný postup samospráv v oblasti nakladania s odpadmi má svoje opodstatnené výhody. Aj na Slovensku sú už príklady obcí, ktoré riadia svoje odpadové hospodárstvo spoločne. Napríklad združenia v Šamoríne, v oblasti Nitry, Spiša a niektoré ďalšie. Aj napriek ich snahe sú však stále relatívne malé a obchodne, či investične slabé.

Rozvoj spoločného nakladania s odpadmi v komunálnej oblasti by mohol byť preto podporený aj v pripravovanom zákone o odpadoch. Združenia obcí a miest by mohli mať následne aj lepšiu možnosť čerpania dotácií z eurofondov v nasledujúcom programovom období a najmä ich efektívnejšie využitie v záujme spoločnej veci.

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.