Aký je najväčší problém pri evidovaní a ohlasovaní odpadov?

Ročné ohlásenia o odpadoch odovzdané, konečne je čas na nový článok. Zostaňme pri tom ročnom ohlásení, resp. aj pri evidenčnom liste odpadov. S čím býva najväčší problém pri vypĺňaní tlačív? S tým, aký kód nakladania napísať do tabuliek. Poriadok v tom nehľadajte.

Systém evidovania odpadov sa zmenil v roku 2016 a zmenil sa aj teraz od januára 2018. Už od roku 2016 sme dostali možnosť uvádzať do kódov nakladania aj odovzdanie obchodníkovi, či sprostredkovateľovi, teda kódy OO, resp. OS. Tieto kódy výrazne zamotali situáciu.

O problémoch pri evidovaní odpadov sme písali aj tu.

Evidenčný list odpadov

Do roku 2015 sa do evidencií a ohlásení dávali kódy nakladania vo vzťahu k prvému zariadeniu kde sa odpad zložil. Bolo to relatívne jednoduché, lebo tento údaj bol zväčša uvedený na vážnom lístku od príjemcu odpadu.

Od roku 2016 sa zmenila definícia držiteľa odpadu, kedy držba odpadu môže byť nie len fyzická, ale aj zmluvná. Práve tá je často dôležitejšia. Ide o to, že do evidencií si máme uvádzať kódy nakladania vo vzťahu k nasledujúcemu držiteľovi. Tým je najčastejšie zberová spoločnosť. Ak si odpad zberová spoločnosť prevezie na svoju skládku odpadov, k sebe na lisovanie, či na iné svoje zariadenie, situácia je jednoduchá. je tam určite kód D1 pre skládkovanie, či pravdepodobne R12 pre lisovanie.

Problém nastáva vtedy ak to zberová spoločnosť nevezie na svoje vlastné zariadenie, ale vezie to inej spoločnosti. Resp. ak si na odvoz odpadov zabezpečí subdodávku. Tu nás nezaujíma kód nakladania subdodávateľa, resp. kód nakladania tam kde sa odpad zloží, ale stále kód nakladania voči zmluvnému nasledujúcemu držiteľovi a tým je zazmluvnená zberová spoločnosť.

Príklad. Máte zmluvu so zberovou spoločnosťou A a tá ho vozí svojej dcérskej firme – inej firme, s iným IČOm. Vás zaujíma kód nakladania vo vzťahu k spoločnosti A. Z Vážneho lístku vidíte že sa odpad uložil na skládke – D1 – ale to je Vám na dve veci, lebo Vy musíte uviesť kód nakladania aký má na danú akciu vybavený spoločnosť A – pravdepodobne V, OO, či OS.

A tu je evidenčný guláš. Vždy musíte zisťovať čo sa s tým odpadom dialo, kam sa viezol. Môže nastať aj taká situácia, že Vaša zberová spoločnosť Vám odpad lisuje na svojom zariadení a dlhé roky dávate kód R12. Zrazu sa im lis pokazí a odpad vozia inej spoločnosti. Pre Vás to už ale nie je kód nakladania R12, ale opäť niektorý z kódov V, OO, OS. Alebo si zberová spoločnosť zavolá na odber odpadov subdodávku. Často krát sa tak deje v prípade olejov.

Konkrétna situácia z Bratislavy

Jasno v tom nie je a nemajú v tom jasno ani úradníci a ani zberové spoločnosti. Pri tohto ročných hláseniach sme toto riešili často. Opíšem to na situácii v Bratislave a troch veľkých zberových spoločností. Nebudem ich menovať.

Skrátka tri veľké zberové spoločnosti operujúce v Bratislave. Napríklad vývoz  odpadu 15 01 06. Ani jedna z týchto firiem tento odpad nevozí na svoju vlastnú prevádzku, ale vždy k iným koncovkám, resp. svojej dcérskej firme. Pôvodca odpadov však musí sledovať kód nakladania voči zberovej spoločnosti. Teda ak to zberovka nevezie k sebe bude to zrejme kód V, OO, OS.

Ale ktorý z tých troch kódov použiť? Noo, jasnú odpoveď nedáme a ani nemáme. Len napíšem ako to chodí v praxi v Bratislave. Všetky tri zberovky využívajú pre tú istú činnosť iný kód nakladania. Prvá si to vysvetľuje tak, že je to zber a treba využiť kód V, druhá to dáva na obchodníka teda OO a tretia má vybavenú registráciu na sprostredkovateľa a využíva sa kód OS.

Máte radšej Sherlocka, Maxa či Poirota?

Takže radosť pracovať a evidovať. Pre bežnú firmu, ktorá sa k evidenciám dostane sporadicky, často krát raz za rok, je toto obrovský problém. Pátrať po kódoch nakladania ako Sherlock Holmes, Max, či Poirot. Neviem či toto bolo zmyslom, ale asi nie. Problémy s tým majú zberovky, firmy a aj úradníci.

Firmy odovzdali úradníkom papierové Ohlásenia. Úradníci teraz budú mať hlavu v smútku, lebo ich čaká dlhé obdobie manuálneho prepisovania údajov z papierov do počítača. A žiaľ budú prepisovať najmä kódy V, OO a OS. Teda kódy, ktoré nijakým spôsobom nevypovedajú o tom, či bol odpad nakoniec zneškodnený, či zhodnotený.

Okresný úradníci nakoniec tieto údaje odovzdajú na Ministerstvo. Z toho sa akože spraví nejakým alchymistickým zázrakom evidencia za celú SR. Ako z týchto kódov V, OO, či OS ministerstvo vyčaruje finálne kódy zhodnotenia, či zneškodnenia ostáva záhada pre Poirota, ktorého osobne preferujem.

Takže zjednodušiť zjednodušiť a ešte raz zjednodušiť.

Komentáre
  1. Marča píše:

    Presne tento guláš prežívali firmy ale budiž nič lahšie ako napísať že to zobral V, OO či čokoľvek nie je jednoduchšie a že úradník nevie čo s tým nás nemusí zaujímať..ale predstava prevádzky pod Integrovaným povolením, kotrá hlási údaje do NRZ je už o trošku zaujímavejšia..firma tak vyrobí dve skoro idnetické hlásenia..v jednej uvedie V, OO atd a do NRZ musí nahlásiť kde odapd skončil, teda tak ako sa to robilo pred rokmi….to je potom zábava a vysvetlovať šéfovi no to viete musíme urobiť dve a prečo sú iné no lebo viete to štát….a bla bla rozum sa zastavuje aj ludom čo sa nehrabú v zákone o odpadoch….

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.